Pred 80 rokmi 11. decembra 1944, v Kulpíne zomrel ev. farár a senior báčsky Gustáv Klobušický. Narodil sa 11. júla roku 1862 na Hornej Mičinej na Slovensku, kde jeho otec bol notárom a učiteľom. Teológiu študoval v Bratislave a v Lipsku. V roku 1886 v Békešskej Čabe bol biskupom Dr. Gustávom Szeberínyim ordinovaný. V tom istom roku prijal povolanie za osobného kaplána do Lalite ku boku K. Tesseniho. Po štyroch rokoch, 29. septembra roku 1890, bol zvolený za farára cirkevného zboru v Kulpíne. Dňa 23. júna roku 1891 si zakladá rodinu s Máriou Mrvovou, dcérou petrovského farára Juraja Mrvu. Medzi rokmi 1892 a 1907 sa im narodilo deväť detí, z nich prvé dve a šieste umreli ako nemluvňatá a ôsme, syn, ako dvadsaťtriročný. V Kulpíne pôsobil do 11. decembra 1944, keď ho Pán povolal k sebe. V službe Pánovej bol vyše 54 rokov. V administrácii cirkvi zastával skoro všetky hodnosti a za istý čas bol aj administrátorom biskupského úradu.
Michal Hasík: Gustáv Klobušický, pastel, 1997
Vianočná gratulácia uja Gustáva Klobušického Dr. Vladimírovi Krnovi, mešťanostovi Bratislavy, v Kulpíne 21. XII. 1936
Správa o úmrtí Márie rod. Mrvovej, manželky Gustáva Klobušického, zverejnená v Národnej jednote z roku 1940
Ivan Bartolomej Klobušický zomrel 23-ročný (foto Miluša Snidová Miškovićová)
Hrob Gustáva Klobušického na kulpínskom cintoríne
Hneď po príchode do Kulpína sa Gustáv Klobušický angažoval na dokončovaní vybavenia chrámu. Roku 1891 organizoval kúpu dvojmanuálového organu v Budapešti.
Keďže podmienky bývania v starej fare, ako i podmienky vyučovania v starej škole, už vôbec nevyhovovali potrebám, inicioval výstavbu novej fary, školy a kantorsko-učiteľských bytov. Fara a školy s učiteľskými bytmi boli postavené v roku 1898 - 1899 a v roku 1908 bol postavený ešte jeden učiteľský byt (neskoršie kaplánsky byt).
Ôsme dieťa manželov Klobušickovcov, syn Ivan Bartolomej, bol jedným z najstarších žiakov prvej generácie petrovských gymnazistov. Narodil sa 13. júla 1905 v Kulpíne. Odrastal v ťažkých rokoch, prišla aj prvá svetová vojna. Klobušickovcom predtým zomreli tri deti a veľmi boľavá strata pre nich bola rozlúčka aj so svojim štvrtým dieťaťom. Ivan Klobušický zomrel 1. februára 1928. Mal iba 23 rokov, keď podľahol tuberkulóze. Pochovaný je v Kulpíne.
Gustáv Klobušický písal o Kulpíne a prisťahovaní Slovákov do tejto báčskej dediny v knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a v obrazoch (1930) zostavovateľa Adama Vereša, kde uvádza pramene odkiaľ čerpal historické údaje. Opieral sa o Zápisnicu kanonickej vizitácie z roku 1874 a podľa tej zápisnice: „... cirkev evanjelická a.v. kulpínska sa počala roku 1743, keď sa terajšia obec Kulpín osádzala, lebo medzi prvými osadníkmi boli už aj evanjelickí Slováci, ktorí zpočiatku, ako okolnosti tedajšieho času dopúšťaly, vo svojich príbytkoch sa schádzali k súkromným službám Božím, ktoré spevom, modlitbami a čítaním Písma Sv. odbavovali. Takto evanjelickí kulpínski osadníci až do roku 1783 sami na seba zanechaní sa vzdelávali."
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)