Domovská

Prezentácia knihy a dielňa s deťmi v Galérii Babka v Kovačici

V nedeľu 15. decembra 2024 sa v Galérii Babka v Kovačici uskutočnila prezentácia knihy Šlabikár slovenského insitného maliarstva v Srbsku, ktorú napísali Juraj Hamar a Pavel Babka. Súčasťou podujatia bola aj dielňa s deťmi. Moderátorka podujatia, Katarína Pucovská, predsedníčka Správnej rady Nadácie Babka, na úvod zablahoželala maliarom a všetkým, ktorí prispeli k propagácii a šíreniu dobrého mena kovačického insitného maliarstva. Ich snaha bola korunovaná úspechom, keďže toto umenie bolo 3. decembra 2024 zapísané na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. „Zápis na zoznam svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO je historická udalosť, ktorá nás zaväzuje," povedala moderátorka, zdôrazňujúc, že tento úspech potvrdzuje význam dedičstva, ktoré slovenskí predkovia priniesli zo svojej pôvodnej vlasti.

 

Prezentácia knihy a dielňa s deťmi v Galérii Babka v Kovačici

 

Prezentácia knihy a dielňa s deťmi v Galérii Babka v Kovačici

 

Prezentácia knihy a dielňa s deťmi v Galérii Babka v Kovačici

 

Prezentácia knihy a dielňa s deťmi v Galérii Babka v Kovačici

 

Prezentácia knihy a dielňa s deťmi v Galérii Babka v Kovačici

 

Prezentácia knihy a dielňa s deťmi v Galérii Babka v Kovačici

 

Prezentácia knihy a dielňa s deťmi v Galérii Babka v Kovačici

 

Prezentácia knihy a dielňa s deťmi v Galérii Babka v Kovačici

 

Prezentácia knihy a dielňa s deťmi v Galérii Babka v Kovačici

 

Prezentácia knihy a dielňa s deťmi v Galérii Babka v Kovačici

 

Prezentácia knihy a dielňa s deťmi v Galérii Babka v Kovačici

 

Prezentácia knihy a dielňa s deťmi v Galérii Babka v Kovačici

 

Táto dnešná prezentácia bola prvou akciou po tom, ako sa kovačická insita dostalo pod strechu UNESCO, a významnou je predovšetkým z toho dôvodu, že bola určená deťom, teda tým, ktorí by mali byť pokračovateľmi tohto výtvarného smeru. „Deťom by sme mali intenzívnejšie než doteraz vštepovať rešpekt a lásku k insite. Veď aj svet uznal, že je tým umením maľovaná naša tradícia, naše dedičstvo, život našich predkov. To si treba nesmierne vážiť," dodala Pucovská.

Juraj Hamar, univerzitný profesor a generálny riaditeľ SĽUKu, hovoril o význame knihy a práci s deťmi, zdôrazňujúc, že je dôležité ponúkať deťom kvalitné umenie, ktoré bude formovať ich osobnosť. Touto publikáciou spojili tradičné hodnoty s modernými prístupmi, a tak ona aj vzdeláva, rozvíja kreativitu a ponúka aj hru. Kniha je trojjazyčná (slovensko-srbsko-anglická) a vydal ju SĽUK z Bratislavy, ktorý aj týmto gestom chcel podporiť insitu dolnozemských Slovákov. Predtým, v prípravnom období kandidatúry, Juraj Hamar so spolupracovníkmi zo SĽUKu až 12 rokov prichádzal do Kovačice a pomáhal v prípravách digitalizácie kovačického insitného umenia.

Pavel Babka informoval o nasledujúcich akciách a výstavách, pričom avizoval, že už čoskoro vyjde publikácia „ABC kovačické insitné maliarstvo" s logom UNESCO. Zdôraznil, že štvrtý festival slovenského insitného maliarstva sa uskutoční 3. decembra 2025 na výročie zapísania kovačického insitného maliarstva na zoznam UNESCO.

Prezentácie sa zúčastnili maliari Pavel Hajko, Zuzana Veresky, Pavel Cicka, Klara Babka, Ján Glózik, Vieroslava Svetlík, Štefan Varga a ďalší. Niektorí z nich sa zapojili do debaty o dosiahnutom úspechu a krokoch, ktoré by mali kovačickú insitu viesť v správnom smere, aby nezovšednela a aby nevybočila z cesty trasovanej predchádzajúcimi generáciami. Iní pomáhali deťom pri vyfarbovaní knihy a vystrihávaní pexesa.

Maliarov prišiel pozdraviť a zablahoželať im k zápisu na UNESCO zoznam Mojmír Vrlík, honorárny konzul Srbskej republiky v Martine.

Insitné umenie sa neformálne prenášalo v rámci rodín a miestnych komunít, kde starší členovia komunity zdieľali maliarske techniky a zručnosti s mladými ľuďmi. Táto dielňa tiež zhromaždila v Galérii Babka tých starších, ktorí majú mladším postupne odovzdávať maliarsky štetec, boli tam tri generácie – maliari staršej generácie, maliari mladšej generácie a žiaci, ktorí môžu byť pokračovateľmi tohto špecifického výtvarného prejavu.

Miestna komunita by do budúca mala kontinuálne pracovať na zachovaní tohto prvku a jeho zviditeľňovaní organizovaním odborných stretnutí, vzdelávacích prednášok a zapájaním sa do aktivít na národnej a medzinárodnej úrovni.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus