V týchto dňoch spod tlače vyšla kniha Jána Kišgeciho a Kataríny Pucovskej Chotekovci a Futocké panstvo. Táto bohato ilustrovaná publikácia nás slovom a obrazom prenáša do histórie Futockého panstva a jeho prepojenia s významnými šľachtickými rodmi, predovšetkým rodinou Chotekovcov, ktorých stopa v oblasti južnej Báčky je hmatateľná dodnes. Je to kniha o význame, rozvoji a zániku Futockého panstva a tiež rodiny Chotekovcov v historickom kontexte s odkazom na dnešok. A je to príbeh nielen o šľachtických rodoch, ale aj o pôde a budovách, tiež o snahách o hospodársky, kultúrny a sociálny rozvoj v období, keď Rakúsko-Uhorsko čelilo dynamickým zmenám a výzvam. Rodina Chotekovcov bola významný šľachtický rod, ktorý sa v Uhorsku preslávil svojím postavením, rozsiahlymi majetkami a mecenášstvom. Rod sa pôvodne usídlil v Čechách, no časom sa jeho vetvy usadili aj v iných častiach habsburskej monarchie, vrátane Slovenska a Srbska.
Vo vlastníctve Chotekovcov sa Futocké panstvo nachádzalo až 69 rokov. O tom v súčasnosti svedčí, okrem iných, aj nástenka v Strednej poľnohospodárskej škole vo Futogu – v niekdajšom kaštieli grófa Hadíka a neskôr aj grófskej rodiny Chotekovcov. Táto historická starobylá stavba z roku 1777 je stále vo funkcii rovnako ako i kostol Srdca Ježišovho z roku 1907. Okrem uvedených objektov ešte stále možno na území Futogu a okolitých obcí ojedinele nájsť stavby, alebo ruiny stavieb, ktoré boli postavené za podpory, alebo pre potreby futockých zemepánov: Rudolphinum, Marianum, Otov salaš, Rudolfov salaš, Maria majer, Alpár, Irmovo, Henrika, letohrádok Vizić v Begeči, kostol v Banoštore a ďalšie.
Rodina Chotekovcov z Chotkova a Vojnína, ktorá vlastnila i veľký kaštieľ v Dolnej Krupej na Slovensku, oficiálne získala panstvo Futak (Futog) a Čerević v roku 1853. K panstvu patrili osady Starý Futak, Nový Futak, Begeč, Hložany, Petrovec, Kysáč a Piroš (Rumenka). Osobitným panstvom bol Čerević a k nemu patriaci Neštin a Banoštor. Išlo tu približne o 30.000 k.j. pozemkov.
Chotekovci zanechali vo Futogu výrazné stopy, predovšetkým svojím moderným prístupom k poľnohospodárstvu a rozvojom priemyselných inovácií. Kaštieľ a kostol Srdca Ježišovho sú dnes nielen svedkami minulých časov, ale aj symbolmi ich trvalého dedičstva. Ich dobročinnosť a filantropické aktivity, najmä Rudolfa Choteka staršieho a jeho dcér, dodnes rezonujú v našom historickom vedomí.
Futocké panstvo, ktoré odráža zložitú spleť historických a politických udalostí, je tiež odrazom plynutia času a nevyhnutnosti zmien. Pozemková reforma, agrárna kríza, vojny a napokon socializácia po druhej svetovej vojne postupne viedli k zániku šľachtického vlastníctva a transformácii panstva. Napriek týmto turbulentným obdobiam je história Chotekovcov a ich pôsobenia v tomto regióne nezmazateľne zapísaná do dejín predovšetkým Futogu, Báčky, ale aj juhovýchodnej Európy. V srbských zdrojoch sa priezvisko Chotek najčastejšie uvádza ako Kotek, niekde aj ako Čotek.
Dnes, keď vo Futogu sídli poľnohospodárska škola, a to práve v tom kaštieli, ktorý kedysi, pred takmer 250 rokmi, vybudoval gróf Hadík a neskôr patril významnej šľachtickej rodine Chotekovcov, história panstva inšpiruje aj žiakov a vracia do obdobia, keď ľudia tvrdo pracovali na rozvoji spoločného hospodárskeho a kultúrneho dedičstva.
Knihu vydalo Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína a Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca. Jazyková úprava Anna Francistyová, dizajn a technická úprava Miroslav Šuster.
Kniha má 84 strán, je farebná, tlačená na kvalitnom papieri a v tvrdej väzbe.
Vytlačila ju Futura d.o.o. Nový Sad v náklade 150 výtlačkov.
Vydanie knihy finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)