Naša multimediálna umelkyňa Mira Brtková zo Starej Pazovy zomrela 18. decembra 2014 v Belehrade. Zhruba šesť desaťročí sa vpisovala do dejín umenia, a to nielen v Srbsku, ale aj v zahraničí. Obstáť a tak dlho pôsobiť a trvať v kultúrnej rozmanitosti – klobúk dolu! – a to, že ju aj keď prekročila osemdesiatku zaraďovali medzi popredné osobnosti srbského moderného (!) umenia – to si zasluhovalo osobitnú úctu. Život ju pritom neláskal, voči nej bol prinajmenšom preukrutný. Keď v leteckej havárii odrazu stratila manžela a syna, sebe a im prisľúbila, že dokončí ich dielo. Teda, nielen umenie, ale aj životná filozofia a vnútorné svetlo tejto veľkej ženy, režisérky, sochárky, maliarky a módnej návrhárky vzbudzovali obdiv.
V roku 2013 na 12. bienále akademických maliarov v Báčskom Petrovci
Mira Brtková sa narodila v Nových Bánovciach v roku 1930. Zakončila dve akadémie: filmovú réžiu v Belehrade a maliarstvo v Ríme. Hovorievala, že sa najrýchlejšie naučíte plávať, keď vás hodia do vody. A ona aj sama skákala do mnohých tajomných vôd a vo všetkých sa rýchlo naučila plávať. Pritom si však zachovávala pohľad na vlastnú prácu, ktorý zostával vnútorný, nedostupný vonkajším pozorovateľom, lebo všetko hodnotila nejakými inými kritériami, vytvárajúc pritom nové maliarske a filmové kombinácie...
V Taliansku strávila časť života a do jej štyridsiatky o nej sa v našej krajine málo vedelo. V Taliansku však bola známa prakticky od roku 1964, keď mala prvú samostatnú výstavu obrazov v chýrečnej rímskej galérii "Arflex". V tých rokoch Rímom sa prechádzali známe filmové hviezdy v kreáciách Miry Brtkovej. Známy módny magazín Vogue ich nazval „slovanské košele" a na nich dominovali naše dolnozemské slovenské vzorky. S výšivkami sa zásobovala v Starej Pazove, kupovala staré kroje a z nich vystrihávala časti, ktoré zošila s plátnom, ktoré sama ofarbila. Vytvárala i obrazy v kombinácii s výšivkami, robila skulptúry zo starého železa, skla, či odpadu, maľovala tzv. „biele obrazy", režírovala...a vždy robila niečo nové, iné, originálne. Aj v 84. roku života ju ešte vždy hnala obdivuhodná, neposedná energia – hovorila, že treba len hľadať vnútorné svetlo v sebe a potom je všetko omnoho ľahšie.
Viac TU:
https://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/4930-svetlo-treba-erpa-z-vlastnej-due
https://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/11043-k-nedozitej-devaetdesiatke-miry-brtkovej
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)