V utorok 17. decembra 2024 sa na ministerstvách zahraničných vecí Slovenska a Srbska paralelne uskutočnilo slávnostné odhalenie obrazov Pavla Hajka, kovačického insitného maliara. Tieto podujatia boli usporiadané na počesť zápisu kovačickej insity na zoznam UNESCO. V Bratislave odhalili obraz minister Juraj Blanár a srbský veľvyslanec na Slovensku Aleksandar Nakić, za účasti Fedora Rosochu, predchádzajúceho veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade, ktorý sa významne pričinil o zápis Kovačického insitného maliarstva na Reprezentatívny zoznam svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. V Belehrade obraz odhalili minister Marko Đurić, Pavel Babka a slovenský veľvyslanec Michal Pavúk.
Fotografie ministerstiev zahraničných vecí Slovenska a Srbska
Slovensko a Srbsko spojilo umenie z Kovačice
Minister Juraj Blanár a srbský veľvyslanec na Slovensku Aleksandar Nakić slávnostne odhalili kovačický obraz symbolicky spájajúci obe krajiny. Táto udalosť sa uskutočnila pri príležitosti decembrového zápisu kovačického insitného umenia na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Diela kovačických maliarov ako symbol slovensko-srbského dedičstva
„Tento unikátny zápis má presah medzi dvomi národmi, spája nás o to viac, že slovensko-srbské dedičstvo spojené s kovačickým umením našej slovenskej autochtónnej menšiny, ktorá prišla na Dolnú zem pred 250 rokmi, je teraz dedičstvom všetkých na svete," uviedol v príhovore minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár a spolu so srbským veľvyslancom na Slovensku Aleksandrom Nakićom predstavil výnimočné dielo jedného z kovačických predstaviteľov.
Obraz Pavla Hajka s názvom "Dobrý hlas sa ďaleko počuje" bude súčasťou expozície ministerstva v Palugyayovom paláci v Bratislave. Tento obraz venoval rezortu diplomacie Pavel Babka, propagátor insitného umenia a jeden z iniciátorov zápisu na zoznam UNESCO. Minister Blanár zdôraznil: „Bodaj by ten dobrý hlas bolo počuť do všetkých častí sveta a bol takou dobrou správou – odkazom, ktorý dnes pôjde zo Slovenska a Srbska, aby sme s ním boli radšej svorní, bok po boku, ako boli proti sebe. Takto sme spoločne oslávili akt zápisu naivného kovačického umenia slovenskej menšiny žijúcej v Srbsku."
Pamätník nádhernej kultúry a srbsko-slovenského bratstva
Predstavitelia Srbska tiež pozitívne reagovali na zápis kovačického insitného umenia na zoznam UNESCO.
Marko Đurić, minister zahraničných vecí Srbskej republiky reagoval týmito slovami: "S veľkou radosťou a hrdosťou sme prijali správu, že kovačické insitné maliarstvo bolo zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Tento úspech symbolizuje stáročné harmonické a bratské srbsko-slovenské vzťahy," povedal minister Đurić a dodal: „Keď som nedávno s mojím drahým priateľom Jurajom Blanárom, ministrom zahraničných vecí Slovenska navštívil Báčsky Petrovec – ďalšie mesto vo Vojvodine, kde Slováci žijú v bratskej zhode so Srbmi a inými národmi – mali sme pocit, že sme doma, pretože špecifická kultúra, ktorá tam prekvitá viac ako dve a pol storočia, sa stala súčasťou našich identít a niečím čo nás nerozlučne spája. Kovačické insitné maliarstvo je malou, ale dôležitou súčasťou toho, čo spája naše národy a kultúry."
Aleksandar Nakić, veľvyslanec Srbskej republiky v SR vo svojom príhovore pri odhalení obrazu v Bratislave podčiarkol: „Slovensko a Srbsko sú dva bratské štáty. Spája nás príbuzný jazyk i kultúra. Máme skvelé vzájomné vzťahy, ktoré sú dôkazom našej úzkej spolupráce a hlbokého priateľstva" povedal veľvyslanec Nakić a pokračoval: „Dovoľte mi, aby som sa poďakoval všetkým, ktorí sa zaslúžili o tento zápis, všetkým umelcom z Kovačice, ako aj vám, našim slovenským priateľom, za podporu a pomoc. Vďaka nášmu malému hrdinskému činu a veľkému tvorivému duchu kovačických maliarov budú mať ľudia možnosť kochať sa týmto jedinečným kultúrnym fenoménom, pokým bude existovať moderný svet."
Spoločnými silami oslávili dedičstvo
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a srbské ministerstvo zahraničných vecí týmto odhalením obrazov spoločnými silami oslávili dedičstvo, ktoré spojilo oba národy, a potvrdili hodnotu multikulturalizmu ako jedného z pilierov spoločnosti. Kovačické insitné umenie je nielen odrazom talentu, ale aj strážcom identity slovenskej komunity v Srbsku.
Kovačica ako pilier tohto mosta dokazuje, že naše dva štáty a dva národy môžu predstavovať príklad pre každého v Európe, ako budovať toleranciu a priateľstvo.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)