Domovská

Andrej Mráz: 120. výročie narodenia a 60. výročie úmrtia

Dňa 28. novembra 1904 sa v Petrovci narodil Andrej Mráz, významný slovenský literárny kritik, historik, dramaturg, editor a akademik SAV. Aj po 60 rokoch od jeho odchodu na večný odpočinok zostáva jeho osobnosť a dielo vysoko cenené a rešpektované. "Nikdy som sa Petrovcu neodcudzil, nikdy som neprestal mať k nemu prítulný, citový vzťah, ale veľmi zavčasu sa vo mne ustálila túžba žiť a pôsobiť mimo rodiska," spomínal tak Andrej Mráz. Po skončení prvej svetovej vojny študoval na srbskom gymnáziu v Novom Sade, kde v roku 1925 maturoval. V rokoch 1925-1929 absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave, na ktorej pedagogicky pôsobil od roku 1938 – bol vedúcim Katedry slovenského jazyka a literatúry až do svojej smrti v roku 1964. Krátko zastával aj akademické posty dekana a prodekana FF UK a v roku 1952 bol menovaný za akademika Slovenskej akadémie vied a umení. O Andrejovi Mrázovi píše náš historik Dr. Samuel Jovankovič v najnovšom čísle elektronického časopisu Fajauka Spolku Slovákov z Bulharska.

 

Rok 1923, Andrej Mráz v strede so študentmi v Báčskom Petrovci ( foto: https://garystockbridge61 7.getarchive.net/amp/topics/andrej+mraz)

 

Rok 1923, Andrej Mráz v strede so študentmi v Báčskom Petrovci ( foto: https://garystockbridge61 7.getarchive.net/amp/topics/andrej+mraz)

 

Andrej Mráz (1904 - 1964) druhý sprava s manželkou Leou Mrázovovou (1904 – 1995), František Jesenský, Ján Smrek, Martin Benka a iní priatelia ( foto: https://garystockbridge61 7.getarchive.net/amp/topics/andrej+mraz)

 

Andrej Mráz (1904 - 1964) druhý sprava s manželkou Leou Mrázovovou (1904 – 1995), František Jesenský, Ján Smrek, Martin Benka a iní priatelia ( foto: https://garystockbridge61 7.getarchive.net/amp/topics/andrej+mraz)

 

Jeho rodičia, otec Andrej Mráz a matka Zuzana Mrázová (rod. Labáthová), boli roľníci, nie až tak majetní, ale zase duchom a dušou slovenskí vlastenci. Otec Andreja Mráza sa aktívne podieľal na politickom a kultúrnom živote v Petrovci, pričom bol delegátom na Veľkom národnom zhromaždení Srbov, Buňevcov a ostatných Slovanov z Báčky, Banátu a Barane konaného 25. novembra 1918 v Novom Sade a významne prispel k založeniu Slovenského gymnázia v roku 1919.

Andrej Mráz študoval na viacerých školách v Srbsku, Maďarsku a nakoniec na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1929 získal titul PhDr. Po vysokoškolských štúdiách pracoval ako dramaturg Slovenského národného divadla a neskôr prijal ponuku Matice slovenskej, kde pôsobil ako referent Literárnohistorického odboru a hlavný redaktor Slovenských pohľadov.

Počas svojej kariéry napísal vyše tridsať kníh, stovky štúdií a článkov. Venoval sa literárnej kritike, prekladaniu a popularizovaniu južnoslovanských literatúr a slovenským spisovateľom z Vojvodiny. Medzi jeho významné diela patrí esej "Odlomená vetva" o literárnom diele Gustáva Maršalla-Petrovského, "Gavlovičova Škola kresťanská" a "Realistický prozaik Ján Čajak".

Andrej Mráz bol tiež významným zástancom repatriácie Slovákov z Juhoslávie po 2. svetovej vojne. V rámci akcie "Mať volá" sa zasadzoval za presídlenie Slovákov z Juhoslávie do Československa. Jeho dielo "Rozhovory o juhoslovanských Slovákoch" poskytlo slovenskému publiku cenné informácie o živote a kultúre Slovákov v Juhoslávii.

Andrej Mráz zomrel 29. mája 1964 v Bratislave a je pochovaný na cintoríne Slávičie údolie. Spolu s manželkou Leou Mrázovou vychoval dve deti. Za svoje literárne dielo bol vyznamenaný Radom práce in memoriam a po ňom je pomenovaná ulica v Bratislave, v mestskej časti Ružinov.

Viac TU:

https://www.ssb.sk/wp-content/uploads/2024/12/FAJAUKA_%C4%8C%C3%ADslo_4_2024.pdf

 

Katarína Pucovská

 

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus