Domovská

Vianočný čas

Sme u kmotrovcov Poliakov a dnu je posvätná nálada vianočných sviatkov. Krstná mama prichystala v ten večer mnoho dobrôt, moja pozornosť sa však pristavila pri koláčoch. Na podnose sa núkali orechové húseničky, vanilkové koláčiky, venčeky, muškacóny, plásty, čokoládové a orechové štangličky, ale aj cigánske rezy a tortičky, z ktorých aj dnes cítim na jazyku labužnícku príchuť, najviac vari z muškacónov a tortičiek. U Poliakov, pravda, nechýbali k večeri ani krumple na ťapši s petrovskou štipľavou klobásou. Boli upečené v peci spolu so zemiakmi, bravčovými rebierkami a mäsom, posypané cibuľou a cesnakom. Predtým dostal každý z nás od krstnej mamy jablko a cesnak na zdravie a dlhý vek, a tiež makové opekance poliate medom. Toto bolo na stole v ten večer vo všetkých našich domácnostiach, a okrem toho sa podávala i chýrečná dolnozemská kapustnica.

 

Vianočný čas

 

Návrat domov: Ostrý vietor fúka a vnáša chlad do skrytých a neviditeľných škár, štrbín, ale i do ulíc a domov. Pochodujeme nevysvieteným, ale naviatym chodníkom, dvaja starší a jedno dieťa. Matka ma zovrela do náručia, skryla vo svojom zimníku tak, že mi je hlava na jej hrudi a vonku mi je iba od tuhého mrazu červený nos. Pred nami kráča otec s paličkou v ruke a občas sa v snehu pokĺzne, mama ho napomína, neradno teraz padnúť. Ja sa vôbec nebudím, iba na chvíľu sa preberiem na mamin hlas, radšej sa pozerám nahor, na nebo. Odtiaľ sťa z veľkého roztvoreného vreca pilotujú dolu tisícoraké postriebrené, vyblýskané padáčiky, hviezdice neskutočných tvarov. Pamätám si dobre túto časť cesty po vratkom chodníku, na návrat večer domov od krstných rodičov Poliakovcov z Lukavskej (dnes Komenského) do našej ulice. Naši kmotrovci bývali na začiatku tejto prastarej ulice, k nim sme často chodievali a takmer pravidelne na vianočné sviatky. Z nebies sa sypali hviezdice na moje viečka a svojím mäkkým plášťom zaodievali nás do pravej rozprávkovej krajiny detstva, veď Vianoce také aj boli.

 

Viera Benková, úryvok z knihy Päť ročných období

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus