Domovská

Pastiersky list d.p. Jaroslava Javorníka, biskupa SEAVC

Suspírium:
To svetlo, Bože, čo svitlo v slávnej noci,
Nech zažiari nám z tej Tvojej moci!
A v svetle tom nech deťmi vieme byť,
Pri jasliach stáť a Teba velebiť!
Amen
(Martin Rázus)

 

Pastiersky list d.p. Jaroslava Javorníka, biskupa SEAVC

 

Milí bratia a sestry v narodenom Spasiteľovi ,
Lukáš 2:10-11 nám pripomína: „Nebojte sa , veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán." Oslavujeme najvýznamnejší okamih v dejinách ľudstva – narodenie nášho Spasiteľa, Ježiša Krista v Betleheme. Tento zázrak, ktorý sa odohral pred viac než dvoma tisícročiami, má nielen historický význam, ale aj nesmiernu aktuálnosť pre nás dnes. Narodenie Krista je posolstvom nádeje, lásky a pokoja, ktoré potrebujeme viac než kedykoľvek predtým, v našej odcudzenej dobe.

Predstavme si scénu v Betleheme. Mladá Mária, bezmocná a vystrašená, rodí svoje dieťa v maštali. Prirodzené podmienky tohto prostredia nemohli predpovedať príchod Kráľa. A predsa, práve tam, medzi zvieratami a chudobou, sa zjavila najväčšia nádej. Lk 2:10-11 „Nebojte sa , veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu , lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán." Narodenie Spasiteľa sa stalo svetlom pre tých, ktorí žili v temnote.

V dnešnej dobe, kedy sa mnohým zdá, že sú naše srdcia a duše roztrhnuté, je Kristus opäť pozvaný do našich životov. Mnoho ľudí sa cíti osamelých, stratených, odcudzených od Boha a od seba samých. Avšak práve v tejto chudobe duše môže Ježiš preniknúť do našich sŕdc a priniesť nám skutočnú nádej.

Narodenie Ježiša nie je len historickou udalosťou; je to aj výzva k tomu, aby sme Ho prijali do našich sŕdc. V liste a. Pavla Rímskym 10:9 sa píše: „Ak svojimi ústami vyznávaš, Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený." Toto je jednoduché, ale mocné posolstvo. Narodenie Krista by malo viesť k nášmu osobnému stretnutiu s Ním, k našej viere, ktorá mení náš život.

V súčasnosti, keď sme obklopení technológiou a rýchlym životným štýlom, sa často zabúdame na to najpodstatnejšie – na vzťah s Bohom. Vianoce by mali byť časom, keď sa zastavíme a zamyslíme nad tým, čo pre nás Kristus znamená. Ak Ho prijmeme do svojich sŕdc, môžeme zažiť pretransformovaný život. On je naším liekom na osamelosť, smútenie a odcudzenie.

Aký má toto posolstvo praktický význam pre nás dnes? Ako kresťania sme povolaní šíriť lásku a radosť, ktorú nám Kristus priniesol. V Jánovom evanjeliu 13:34-35 Ježiš hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali." V našich komunitách, rodinách a medzi priateľmi môžeme byť svedkami Kristovej lásky. V dobe, keď je odcudzenie na vzostupe, je naša úloha ponúkať prijatie a porozumenie tým, ktorí sú okolo nás.

Keď otvoríme svoje srdcia pre Krista, stávame sa nositeľmi Jeho svetla. Môžeme byť tí, ktorí prinášajú nádej do temnoty, lásku do nenávisti a pokoj do chaosu. Práve v čase Vianoc máme jedinečnú príležitosť posilniť našu vieru a zdieľať ju s ostatnými. Naša radosť z Narodenia Spasiteľa by sa mala prenášať do našich každodenných životov.

Dnes, keď si pripomíname narodenie Ježiša Krista, nech je to aj narodenie v našich srdciach. Nech sa Kristus narodí v našich životoch a premieňa nás na nositeľov Jeho svetla. V tomto Vianočnom čase, nech máme odvahu otvoriť svoje srdcia a pozvať Ho, aby sa stal naším Pánom a Spasiteľom.

Nezabúdajme, že narodenie Spasiteľa je oslavou nádeje. Je to čas, keď môžeme obnoviť náš vzťah s Bohom a prinášať Jeho lásku a pokoj do tohto sveta. Amen.

 

Váš v Pánu oddaný, služobník ľudu Božieho, prvý medzi rovnakými,
dobrovoľný RAB Kristov,
Biskup Jaroslav

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus