Druhý sviatok vianočný, ktorý pripadá na 26. december, je známy ako Deň svätého Štefana, alebo ako Deň svätého mučeníka Štefana. Z biblie poznáme svätého Štefana, ktorý patril medzi prvých sedem diakonov – pomocníkov dvanástich apoštolov. Týmto dňom končia Vianoce. V mnohých krajinách je tento deň symbolom dobročinnosti, spoločenských stretnutí a pokračovania vianočnej pohody. Na rozdiel od Štedrého dňa a prvého vianočného sviatku je tento deň menej slávnostnejší, ale o to veselší. Hlavne večer, kedy sa zvykli ľudia zabávať. Zábava a mučeníctvo spolu však neladia. A predsa...
Štefan bol prvým kresťanom, ktorého zabili za šírenie Kristovho učenia. Ukameňovali ho Židia okolo roku 31, keď pred nimi vyhlásil Ježiša Krista za Božieho syna a povedal im, že zabili Mesiáša.
"Nezdalo sa vám niekedy čudné, že práve na Vianoce – sviatky radosti z Ježišovho narodenia, si pripomíname aj smutnú udalosť umučenia diakona Štefana? Nedošlo k nejakej chybe? Veď na Vianoce počúvame z Biblie či spievame v piesňach o pokoji ľuďom dobrej vôle. No dnes nám v kostole znie práve opačná zvesť – o násilí spáchanom na Štefanovi. Aj on bol predsa človekom dobrej vôle, prečo mu nebol dopriaty pokojný život? Patria naozaj radosť 1. vianočného sviatku (pripomínajúceho narodenie Ježiša) a bolesť 2. vianočného sviatku (hovoriacom o umučení Štefana) spolu? Fakt nenastala kdesi chyba?
Odvažujeme sa tvrdiť, že nijaká chyba sa nestala, že radosť 1. vianočného sviatku a bolesť 2. vianočného sviatku patria k sebe, prinajmenšom zo štyroch dôvodov:
(I.) Druhý vianočný sviatok (pamiatka umučenia Štefana) je symbolom toho, ako sa svet stavia voči Božej milosti. Hriech, pýcha a tvrdohlavosť zaslepili ľudí natoľko, že škrípu zubami, keď počujú zo Štefanových úst Božiu pravdu (Sk 7,54). Tak to bolo už za Ježišovho života. Pán plakal nad nekajúcimi obyvateľmi Jeruzalema: „Jeruzalem ..., koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje dietky, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste" .Tak to bolo aj v dejinách kresťanskej cirkvi, keď tým, ktorí zvestovali a obhajovali radostné posolstvo evanjelia, sa iní hneď stavali na odpor. Stačí spomenúť mená ako Majster Ján Hus či Dr. Martin Luther a proti nim zubami škrípuce koncily zosvetáčtenej stredovekej cirkvi. Žiaľ, vinou nás ľudí, je postavená vedľa radosti prvého vianočného sviatku aj bolestná pamiatka na Kristových mučeníkov. Štefan bol prvým z nich," takto píše Martin Šefranko, a jeho celú duchovnú úvahu si možno prečítať TU: http://www.ecavba.sk/kazne_old_detail.php?id=1508&r=2
So sviatkom svätého Štefana sa spájajú aj mnohé tradície. Častým zvykom v tento deň bolo koledovanie a umývanie sa v studenej vode, aby sa zabezpečilo zdravie a sila v budúcom roku. Otužilci sa na Štefana kúpu v ľadovej vode.
Deň svätého Štefana je dodnes spojený s rodinnými návštevami, pokračovaním vianočných hostín a odpočinkom. V niektorých prostrediach má dodnes dnešný deň aj výrazný spoločenský rozmer. Konajú sa tanečné zábavy – "štefanská veselica", alebo "štefanský program" po ktorom nasleduje zábava, ktorá býva príležitosťou na stretnutie mladých ľudí.
Vysoko si meno Štefan cením,
a veľmi si vážim,
že sa môžem na deň menín,
ako býva dobrým zvykom,
pridať k vašim vinšovníkom.
A tak ako srdce cíti,
zaželať vám v ďalšom žití
veľa zdravia, šťastia sily...
na zdravie Štefanovia milí...
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)