Pod vianočný stromček každoročne dostávame naše vzácne ročenky. Najstaršia z nich, Národný kalendár, začala vychádzať pred 104. rokmi, v roku 1920. Ročenka Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku si pripisuje 68. ročník. Pazovský kalendár má za sebou 24 ročníkov, Slovenský svetový kalendár 9 ročníkov a Kovačický kalendár 5 ročníkov. Všetky tieto naše almanachy nám prinášajú zaujímavé čítanie na celý rok. Všetky sú bohato ilustrované a všetky nám pripomínajú našu bohatú minulosť, pamätné udalosti a významné osobnosti. V každom z nich si čitateľ nájde niečo pre seba. Národný kalendár aj v tomto roku dodržiava zachodenú ideovú koncepciu informujúc zo všetkých našich slovenských prostredí a ponúka pestrosť obsahov pre najširší kruh čitateľov z radu vojvodinských Slovákov. Slovenský svetový kalendár prináša informácie o aktivitách Slovákov z celého sveta a čitateľom je sprístupnený aj v elektronickej podobe.
K deviatemu ročníku Slovenského svetového kalendára Vladimír Valentík, šéfredaktor a Katarína Mosnáková-Bagľašová, zástupkyňa šéfredaktora píšu: „V tejto edícii Slovenského svetového kalendára osobitnú pozornosť v kalendáriu sme venovali svetoznámemu umeleckému fenoménu zo Srbska – insitným maliarom. Nie iba preto, že Galéria insitného umenia v Kovačici v roku 2025 oslávi 70. narodeniny, ale nás na to podnietila správa, že kovačické insitné umenie na sklonku roka 2024 bolo zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Je to mimoriadna udalosť pre slovenskú komunitu v Srbsku, ale aj pre všetky slovenské komunity vo svete, ktorá nasvedčuje, že vzťah k vlastnému pôvodu a zachovávaniu národnostnej kultúry môže priniesť aj také celosvetové uznanie.
Elektronické vydanie Slovenského svetového kalendára si možno stiahnuť TU: https://www.slovenskykalendar.com/download/SSK-2025.pdf
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)