Začiatkom decembra 2024 zapísali „Kovačické insitné maliarstvo" na UNESCO zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva a už koncom decembra tlačou vyšla prvá publikácia s logom UNESCO. Knihu АБВ Ковачичко наивно сликарство (ABV Kovačické insitné maliarstvo) vydala Nadácia Babka a jej zostavovateľmi sú Katarína Pucovská a Pavel Babka. Táto vzácna, reprezentatívna, 62-stranová farebná kniha, formátu 210 x 280 mm, vyšla v náklade 1500 kusov a jedna jej časť je už distribuovaná maliarom, na veľvyslanectvá, fakulty, vedeckým inštitúciám, do galérií, múzeí... Je to prvá z troch kníh, vydaná na počesť zápisu Kovačického insitného maliarstva na UNESCO zoznam, ďalšie dve vyjdú v roku 2025, v januári slovenská mutácia a potom ešte v anglickom jazyku. Celkový náklad všetkých troch jazykových mutácií by mal byť 5000 kusov a publikácie by mali čitateľom na celom svete priblížiť insitné umenie vojvodinských Slovákov.
Na úvod knihy Pavel Babka, zakladateľ Galérie Babka a Nadácie Babka, iniciátor návrhu na zápis Kovačického insitného maliarstva do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO ozrejmuje, že by nám táto publikácia mala pripomínať 3. december 2024, kedy o 19. hodine 39. minúte a 49. sekunde Kovačické insitné maliarstvo bolo zapísaná do zoznamu UNESCO. Tento dátum si zaslúži byť trvalo zaznamenaný v dejinách Kovačice, ale aj vojvodinských Slovákov a Slovákov všeobecne.
V procese podávania kandidatúry Kovačického insitného maliarstva úzko spolupracovali obe naše krajiny, obe ministerstvá kultúry a predovšetkým ministerstvá zahraničných vecí Srbskej republiky a Slovenskej republiky. Prvé strany publikácie patria preto ministrom Jurajovi Blanárovi a Markovi Đurićovi.
Juraj Blanár, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a predseda Slovenskej komisie pre spoluprácu s UNESCO v publikácii píše o oslave pevného priateľstva a nášho spoločného slovensko-srbského kultúrneho dedičstva a Marko Đurić, minister zahraničných vecí Srbskej republiky, o kovačicej insite píše ako o pamätníku jednej vynikajúcej kultúry a srbsko-slovenskom bratstve. Podľa Gorana Milašinovića, predsedu Srbskej národnej komisie pre spoluprácu s UNESCO, kovačické maliarstvo je ako najreprezentatívnejšia a najkrajšia výstava a Katarína Pucovská, predsedníčka Správnej rady Nadácie Babka Kovačica zdôrazňuje, že zaradenie kovačického insitného maliarstva na prestížny zoznam UNESCO všetkých nás zaväzuje ochraňovať a zveľaďovať jeho dobrú povesť.
O kovačickej insite, jej zápise na UNESCO zoznam a o dejinách banátskych Slovákov v publikácii píšu aj ďalší autori: Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied, Katarína Bajcurová, riaditeľka Centra vied o umení SAV, Ján Jančovič, slovenský poľnohospodársky inžinier, novinár a publicista, prof. Dr. Predrag J. Marković, riaditeľ Inštitútu pre súčasné dejiny z Belehradu, akademik Ľubomir Simović zo Srbskej akadémie vied a umení z Belehradu, Mojmír Vrlík, honorárny konzul Srbskej republiky v Martine, prof. Dr. Juraj Hamar, generálny riaditeľ SĽUKu a Slovenského centra nehmotného kultúrneho dedičstva, Peter Tvrdoň, niekdajší riaditeľ BIBIANY, Gordana Blagojević, vedecká poradkyňa Etnografického inštitútu SANU z Belehradu, Denisa Frelichová, generálna tajomníčka Slovenskej komisie pre UNESCO a Anička Bírešová, riaditeľka ZŠ Mladých pokolení v Kovačici.
V knihe sú patrične predstavení i maliari zaradení do zoznamu UNESCO – úhrne 65 maliarov, prevažne z Kovačice a Padiny, ale aj z Ostojićeva, Hajdušice, Kysáča, Starej Pazovy a Hložian. Šesť strán patrí kalendáru na rok 2025 venovaného Zuzane Chalupovej a storočnici jej narodenia, kým v poslednej časti je vytlačený Etický kódex predstaviteľov Kovačického insitného maliarstva.
Kniha je tlačená na kvalitnom papieri a bohato je ilustrovaná.
Preklady zo slovenského jazyka: Katarína Pucovská, jazyková úprava: Nina Lopandić, grafický design: Edvin Zvara, tlač: Službeni glasnik, Belehrad.
Vydanie knihy finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)