Jubilujúce slovenské dediny: Báčsky Petrovec a Kulpín

Podrobnosti

Uverejnené 2. 01. 2025

V roku 2025 si pripomenieme významné jubileá dvoch slovenských dedín vo Vojvodine, ktoré majú najbohatšiu históriu a kultúrne dedičstvo. Báčsky Petrovec a Kulpín spája nielen hranica chotára, ale aj rok 1745. V tomto roku Petrovec oslávi 280 rokov osídlenia Slovákmi a Kulpín 280 rokov súčasného Kulpína.

Báčsky Petrovec
Prví Slováci sa do Báčskeho Petrovca prisťahovali v roku 1745. Toto malé mestečko sa postupne rozvíjalo a stalo sa jedným z hlavných centier slovenského kultúrneho a spoločenského života vo Vojvodine, ktoré si takmer tri storočia dokázalo zachovať slovenský jazyk a slovenskú identitu. O tom svedčia mnohé záznamy, spomedzi ktorých vyberáme časť textu v slovenských novinách Pohronský Hlásnik (3. sept, 1938), v ktorom bol zverejnený cestopisný záznam profesora Alojza Zaunera: „...víta nás juhoslovanský Turč. Sv. Martin, povestný Petrovec v Báčke. Nebolo snáď duše v tom 8-tisícovom mestečku, čo by sa nebola zachvela radosťou nad príchodom hostí z malebného Pohronia..." V pokračovaní autor opisuje oduševnenie členov svojej delegácie, keď čítali všade len slovenské nápisy a vôkol seba počuli iba svoju sladkú materinskú reč. „Tu si teprv uvedomuješ nerozbornú silu slovenského citu, ktorý cez stáročia vedel úspešne odolávať najrozličnejším prúdom cudzoty a i v dobách najtuhšieho tlaku vedel vytvoriť jednotku, ktorá dnes reprezentuje vysokú hospodársku a kultúrnu úroveň Slovákov v bratskej Juhoslávii."

Báčsky Petrovec si dodnes zachoval svoju slovenskú identitu a kultúru, čo je viditeľné v každodennom živote obyvateľov.

Kulpín
Kulpín patrí medzi najstaršie osídlenia v južnej Báčke. Podľa najstarších, avšak nepreverených údajov, osada existovala ešte pred 800 rokmi, na začiatku 13. storočia, počas kráľa Belu. Najstarší písaný dokument o Kulpíne datuje z 28. februára roku 1345. Avšak, dejiny Kulpína, tak ako ho poznáme dnes, sa začínajú písať 10. júla 1745, keď pustatinu Kulpín rakúska cisárovná Mária Terézia pridelila rodine Stratimirović. Práve v tom roku 1745 sa prisťahovali Slováci do Petrovca, ako prvej slovenskej osady na území dnešného Srbska a možno teda predpokladať, že sa určitý počet rodín usadil aj v Kulpíne, kde bolo treba obrábať veľké panstvo. Náš známy historik, univerzitný profesor Samuel Čelovský v knihe Pamätnica - Споменица 1789-1989 vydanej pri príležitosti dvojstého výročia kulpínskej základnej školy uvádza, že Kulpín spolu s Petrovcom patrí k najstarším slovenským osadám v Báčke a že medzi jeho prvých osadníkov patrili aj Slováci. Tí prví slovenskí osadníci zostali v Kulpíne iba viac ako jedno desaťročie, lebo sa už roku 1758 väčšia časť z nich presťahovala do Selenče a odtiaľ znovu roku 1770 cez Nový Sad do Starej Pazovy.

Dnes, po 280 rokoch, Kulpín je väčšinovo slovenská dedina, žije v nej asi 70 % Slovákov.

Katarína Pucovská

Twitter