Hodžovské voľby: Konferencia slovensko-srbská

Podrobnosti

Uverejnené 5. 01. 2025

V minulosti sa o politike hovorilo ako o panskom huncútstve, v dnešnej drsnejšej dobe sa aj o politike hovorí drsnejším slovníkom. No, tak ako v minulosti, aj dnes treba veľa múdrosti, odvahy a zhody, aby si malé národy vybojovali svoje práva. V Rakúsko-Uhorsku boli malými národmi Slováci a Srbi, ktoré si uvedomovali, že spolu môžu byť väčší a silnejší a spolu dokážu úspešnejšie bojovať proti násilnej maďarizácii. Preto sa rozhodli spoločne voliť svojho poslanca do Uhorského snemu. Milan Hodža prvý svoj krok do verejného života urobil spolu s Juhoslovanmi a po prvý raz vystúpil na politické javisko v roku 1905 ako zástupca juhoslovanskej Vojvodiny, ako národný poslanec Srbov a Slovákov novosadsko-kulpínskeho okresu vo voľbách do Uhorského snemu. Pred 120 rokmi, dňa 6. januára 1905 pricestoval Dr. Hodža do Nového Sadu. Bol štíhly 26-ročný mladík s dlhými gaštanovými fúzami, vážny a bojovný redaktor „Slovenského Týždenníka".

V roku 1905 tlačou knihtlačiarne Klimeš a Pivko v Liptovskom Sv. Mikuláši vo vydavateľstve časopisu Dolnozemský Slovák vyšla knižočka „Voľba v Kulpíne – dňa 26. januára 1905." z ktorej citujeme úryvky o prípravách na voľby. Text uvádzame v pôvodnom znení:

„Uhorský snem bol 4. januára rozpustený, lebo pre obštrukciu nemohlo sa tam nič pracovať. Bolo to predvídať a preto starali sme sa o to, aby kandidácia v kulpínskom okrese čím skorej prevedená bola, a tak aby nás voľby nepripravených nezastihly. Na predbežných menších poradách boli tak Srbi ako i Slováci za Milana Hodžu, ktorého znali čo redaktora „Slov. Týždenníku" aj ináče, no porada celého kulpínskeho okresu sa ešte nebola vyslovila. Preto svolali Jaša Tomić a Jovo Vučerić zo srbskej, Dr. Krno a Dr. Mičátek zo slovenskej stránky poradu do N. Sadu do hostinca „ku trom korunám" na 5. januára. Pozvánok bolo rozposlano vyše 80, a dôverníkov sišlo sa do 150, ak nie aj viac. Zo slov. obcí Petrovec, Kysáč, Kulpín, Hložany boly pekne zastúpené, tak tiež Stará Šova, Starý Futok, Starý Kýr, Piroš a Begeč. Konferenciu zahájil zo slov. strany Dr. Mičátek, – zo srbskej velebný pán Vučerić; zatým Dr. Krno odporúčal kandidatúru Hodžovu, ktorý nám je známy ako jeden z najlepších a najúčinlivejších slovenských novinárov. To isté odporúčal bratom Srbom do pozornosti velebný pán Milan Stoja, farár starošóvsky; shromaždenie jednohlasným oduševnením prijalo kandidatúru Hodžovu, o čom on bol telegraficky upovedomený. Za tým podali praktické naučenia naši čelnejší mužovia, že ako sa treba držať vôbec a ako kontrolovať listu voličov. Hovoril starý skalopevný, oduševnený veterán, pán učiteľ Kosta Šijački zo Starého Futoku, ktorý ešte Paulínyho stranu organisoval, ďalej Dr. Krno a Vučerić; zatým bola konferencia zakľúčená v tom pevnom presvedčení, že každý vykoná svoju národnú povinnosť. Hneď v ten deň popoludní bola strana naša za pomoci Dr. Krnu výtečne sriadená v Petrovci, a síce takým spôsobom, že sa prečítala lista voličov a pri každom jednotlivom mene dôverníci ustálili, kto je ten patričný, kde býva, či sa mu roky a meno správne zapísané; ten dôverník, ktorý pri patričnom voličovi najbližšie býva, obyčajne sám sa dobrovoľne prihlásil, že zajde k patričnému našincovi, sdelí mu, že strana istotne iste ráta na neho a poprosí ho, ak by bolo potrebné, aby dal ku sprievodu koč, a aby sa v deň voľby ustanovil. Horliví a obetiví dôverníci za národnú stranu vykonali všetko možné, čo ím len sila stačila, a s tým je všetko povedané, lebo prenachváliť jejich horlenie a ochotnosť voličov by sme nevedeli.

Dňa 6. januára prišiel p. Hodža do Nového Sadu a hneď na druhý deň ráno šiel s Dr. Mičátkom do Hložian cieľom predstavenia sa a sorganisovania volebného pohybu. Ľudu sa nashromaždilo mnoho do veľkého hostínca, a tam takým istým spôsobom previedla sa organisácia, ako v Petrovci. Naši dôverníci dokázali sa skalopevnými, ktorí vzdor všetkým nástrahám vydržali pevne pri ľude, a národ sám seba a ich tiež neopustil. Lebo Hložany boly najväčšmi napádané so strany protivnej, čoho príčina je nasledovná:
V Hložanoch bola od mesiacov uprázdnená stanica notárska a stolica odťahovala prevedenie voľby. Deputácie chodily do Zomboru vymôcť voľbu, a to nie raz. Ľud, bol rozmrzený, znechutený, nepokojný, že to, čo dľa zákona dochodí, odťahujú od neho. Len tak sa mohlo stať, že deputácia a obecný výbor zaviazaly sa osobne na písme, že v páde voľby krajinského poslanca oddajú hlasy svoje na liberálneho kandidáta a dosavádneho poslanca, Kornela Michajlovića; za odmenu bolo ím sľúbené, že voľba notárska sa čím skorej prevedie, čo sa aj skutočne stalo. Našich ľudí – ktorí sa podpísali – neviedol pri tom osobný zisk alebo protinárodný a protiľudový úmyseľ; len sa prenáhlili, sadli na lep protizákonnému a nebárs vyberanému kortešfogášu, že si dali týmto spôsobom ruky poviazať. Že sa pánom tento fígeľ podaril, to možno z každého ohľadu ľutovať, no neni viny na našich dobrých ľuďoch, ktorých dobromyseľnosť pomýlili a zneužil, ale na tých, ktorí im tieto osídla nastrojili. Dva razy podpisovali: raz v Zombore, druhý raz v Hložanoch, kde bol prostredkovateľom sám pozdejšie zvolený notár. Len štyria výborníci prezreli nástrahu a so slovami „taká robota je nie za nás", odišli bez podpísania preč. Sú to: Mišo Andrášik, Paľo Uram, Jano Šuľan a Ján Korčok. Stolica sa nazdávala, že podpisami obecných výborníkov zaviazala celé Hložany, no základne sa prerátala, lebo statní a sebavedomí Hložanci šli za národného kandidáta. Len 25 slovenských sedliackych hlasov šlo za liberála, ostatných 119 za národného. lnáče i títo 25. obanovali svoj skutok a tak čiastočne už teraz napravili svoju chybu. Na budúce doista zase dokážu sa dobrými Slovákmi a budú obozretnejší pri panských fígľoch. Dajže, Bože, aby sa tak stalo! Naši dôverníci: Mišo Andrášik, Ďuro Franka, Jano Gašpar, Mišo a Jožka Kollár, Štefan Kukučka a Štefan Stupavský atď. boli vystavení nahováraniu, zastrášaniu, len aby odstúpili od národnej strany, no bez úspechu.

Z Hložian šiel p. Hodža v ten. istý deň cez, Petrovec – kde sa za krátky čas pobavil v milom kruhu našich – do Kulpína, kde bola pôda základne pripravená. Tam sa strana v bratskej shode so Srbmi tak isto sriadila; dôverníkmi našími boli: Ján Cesnák ml., Vincent Chejlova, starý báťa Paľo Harminc, jeho syn Samo, Števo Rakić a Novakov. Vel. p. Stanko Protić so živým záujmom pracoval medzi Srbmi. Naši dôverníci konali s neobyčajným napnutím všetkých síl svoje povinnosti, náš národ všade vycítil, že nastáva rozhodný okamžik prelomiť liberalismus v našom okrese a tak sa držal, ako sa len národne a chlapsky držať možno.

Dňa 8. januára oznámili sme aj s p. kandidátom aj úradne našu kandidáciu slúžnovskému úradu novosadského okresu, a zároveň oznámili sme aj deň a hodinu, v akom poriadku budú programné reči po jednotlivých obciach okresu zadržané. Hl. slúžny Mezey vzal to v známosť, a jednotlivé obce sám upovedomil o tom, ač sme aj my v rekommandovaných listoch to oznámili všetkým obecným predstavenstvám."

Katarína Pucovská

Twitter