Každá generácia má svoje vlastné ideály, ktoré sú formované spoločenskými, ekonomickými a technologickými zmenami. Ideály mojej generácie boli zakončiť školu, či už vysokú, alebo remeslo, a byť úspešný v stabilnej kariére. Potom prišli deväťdesiate a hlučná pink hudba, ktorá mala prehlušiť každý zdravo-rozumný výkrik. V hyperinflácii a devastácii ľudských hodnôt vznikla fraškovitá pieseň Joj, mamo, budem diler, keď ideálom mladých ľudí mohlo byť akurát iba šmelinárstvo a nezákonné obchodovanie so západnou stabilnou menou. To bolo vtedy (a asi aj neskôr) najvýnosnejšie „zamestnanie" a „dileri" s hrubými zlatými náhrdelníkmi a pištoľami schovanými za opaskom, stali sa najvplyvnejšími v prostredí, ba aj v celej krajine. Svet sa medzičasom menil, u nás však tie skryté pištole dobu zastavili. Obyvateľstvo živorilo bez ideálov, zahriaknuté a nainfikované pasivitou a letargiou. Pádom prístrešku na novosadskej železničnej stanici 1. novembra 2024 sa vzdor, desaťročia uspaný, ako reakcia na krivdu, zobudil. Mladosť povstala. Naša budúcnosť nechce mať perspektívu z deväťdesiatych a idolov dilerov.
Protest v Petrovci (Foto Storyteller)
Každá mladá generácia by mala mať právo na zdravé a pekné ideály. Ak mladí nechcú budúcnosť v anarchii a v skorumpovanom štáte, v ktorom sme nie všetci rovnakí pred zákonom, a ak sú ochotní za to bojovať – veď, ide o ich budúcnosť a právo vytvoriť si prostredie, v akom chcú žiť – treba ich v tom podporiť.
Uvažuje tak čoraz viac občanov, ktorí sa postupne pripájajú k študentom a osvetovým pracovníkom. Tieto narastajúce iniciatívy však často narážajú na brutálne reakcie zo strany mocenských štruktúr, ktoré sa snažia udržať status quo.
Situácia v krajine sa zostruje a, bohužiaľ, plná je rozporov a navzájom nás delí. Nádej na pozitívne zmeny bola a je často hatená brutálnymi zásahmi. Mladí ľudia, ktorí majú víziu a odvahu bojovať za lepšiu budúcnosť, stretávajú sa so systémom, ktorý uprednostňuje lojalitu k politickým stranám pred skutočnými schopnosťami a vedomosťami. Je smutné, že v krajine, kde by vzdelanie a zručnosti mali byť kľúčom k úspechu, sú mladí ľudia demotivovaní pokračovať v školení, dobre vedia, že zamestnanie často závisí od politických kontaktoch. Takýto systém brzdí rozvoj a inovácie a vytvára prostredie, v ktorom talentovaní jednotlivci nemajú priestor na rast.
Študenti a učitelia sa spojili, pripájajú sa k nim občania, aby vyjadrili pietu s rodinami obetí zrútenia prístrešku novosadskej železničnej stanice, zároveň aby vyjadrili svoju nespokojnosť so súčasným stavom. Dožadujú sa účinných krokov proti korupcii. Protesty sa konajú v rôznych mestách, vrátane Belehradu, Nového Sadu, Kragujevca a Nišu, ale aj v niektorých slovenských prostrediach. Študentov verejne podporili maturanti petrovského gymnázia a obyvatelia Báčskopetrovskej obce, ktorí sa zhromaždili 21. januára 2025 najprv predpoludním pred gymnáziom a podvečer na križovatke v strede dediny. Treba však spomenúť aj kysáčskych poľnohospodárov, ktorí varili fazuľu a kapustu pre protestujúcich študentov a nemožno vynechať ani učiteľov a rodičov viacerých našich slovenských škôl, ktorí si verejne zastali na stranu demonštrantov.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)