Domovská

Dušan Kvas – materčina ako talizman

Dobrý deň, alebo: dobar dan? – takto som začala náš telefonický rozhovor s Dušanom Kvasom (28. 1. 1940), dnešným jubilantom. Na moje prekvapenie, ale aj nesmierne potešenie, môj spolubesedník mi odpovedal čistou a správnou slovenčinou, že sa môžeme rozprávať po slovensky. Veď, ako ďalej ozrejmil, jeho otec, Kornel Kvas, pochádza z Kulpína a mama bola Marta Okáliová zo Slovenska, a on sa tiež narodil v slovenskom prostredí, v Boľovciach. Potom ďalej vysvetlil, že 14-ročný odišiel z domu, školenie absolvoval v srbochorvátskom jazyku, a už 70 rokov veľmi zriedka komunikuje po slovensky – nemá s kým – no stále číta slovenské knihy, aby si materinský jazyk zachoval a rozvíjal. Hrdý na svojich významných slovenských predkov, slovenčinu si udržiava, ale rovnako tak je hrdý na svoju rodinu, na svoje tri úspešné deti a na svojich osem vnúčat, z ktorých najstaršia vnučka, Lucia, zapísala na fakulte ako tretí predmet slovenčinu, avšak svoj životný príbeh predsa začína s tým, čo ho poznačilo na celý život – s bolestivou spomienkou na svojho otca, Kornela Kvasa, boľovského farára, a svojho, vtedy iba 9-ročného brata Zdenka, ktorého gestapo brutálne, neľudsky, zastrelil pred otcovými očami. Aj on sám bol svedkom toho zločinu, avšak, ako štyri a pol ročný chlapec, si nie všetko vedel vysvetliť, no hrôzu v otcových očiach dodnes nedokázal vymazať z pamäte. Chvejúcim hlasom vyrozprával tragickú udalosť z roku 1944, keď gestapo odvádzal do koncentračného tábora „Sajmište" jeho otca a zavraždil jeho brata Zdenka.

 

Dušan Kvas

 

Dušan Kvas

 

Dušanov starý otec, Štefan Kvas (13. 8. 1870 Aszód v Maďarsku – 7. 3. 1929 Vojlovica), pedagóg, publicista a autor učebníc pre ľudové školy (v roku 1915 zostavil Čítanku pre III. a IV. triedu, tlačenú v Senici a v Trnave), pôsobil ako učiteľ v Kulpíne v rokoch 1891 – 1925 a napísal Dejiny Kulpína, dľa svojich zápisiek: Štefan Kvas, učiteľ. S manželkou Teréziou rod. Hýlovou mali tri deti, jednu dcéru a dvoch synov. Obaja synovia sa vyškolili za farárov. Štefan Kvas st. umrel 7. marca 1929 vo Vojlovici, kde bol jeho starší syn Štefan Kvas ml. od roku 1923 evanjelickým farárom.

Dušanov otec, Kornel Kvas, bol druhým synom Štefana Kvasa st. Narodil sa 20. mája 1900 v Kulpíne. V rodisku zakončil základnú školu a stredoškolské vzdelanie získal na gymnáziách v Sarvaši, v Novom Sade a Sombore, kde aj maturoval v školskom roku 1920/1921 s prvou generáciou maturantov. Teológiu vyštudoval v Bratislave v roku 1925 a v tom istom roku ho za farára vysvätil v Turčianskom Svätom Martine biskup Dr. Juraj Janoška. Potom sa stal kaplánom – administrátorom v Bajši, a tu ho biskup Samuel Štarke 29. októbra 1925 aj inštaloval. Do stavu manželského vstúpil v roku 1926 s Martou Okáliovou, učiteľkou, s ktorou sa zoznámil počas bratislavských štúdií. Koncom roku 1929 bol zvolený za farára v boľovskom cirkevnom zbore a do úradu ho 1. júna 1930 inštaloval senior sriemsky Vladimír Hurban. Za jeho úradovania v Boľovciach boli elektrifikované fara a kostol. Cirkevný zbor kúpil tzv. kantorský dom a jeho zásluhou bol vypracovaný štatút, podľa ktorého bolo regulované hospodárenie s cirkevným majetkom, ktorý činil až 450 jutár zeme. Roku 1938 bol zvolený za sriemskeho seniora.

V manželstve s Martou Okáliovou sa im v Bajši v roku 1927 narodil prvý syn Dalibor, ktorý však čoskoro zomrel. V Boľovciach sa Kvasovcom narodili ďalší štyria synovia: Kornel (1930), Stanislav (1932), Zdenko (1935) a Dušan (1940).

Manželka Marta bola v Boľovciach zborovou kantorkou a zapájala sa aj do humanitárnych akcií. Ešte pred 2. sv. vojnou, a aj počas vojny, bola predsedníčkou miestneho Červeného kríža. Počas vojny sa u nich, na boľovskej fare, skrývala partizánska nemocnica. V neďalekom Bojčinskom lese boli partizánske bázy, z ktorých v noci na faru dovážali ranených. Tu ich ukrývali a tu ich liečili – popri fare žila babica, ktorá pomáhala pri ošetrovaní.

Gestapo sa o tom dozvedel a 27. júna 1944 prišli po Kornela Kvasa. Jeho manželka nebola doma a bola teda ušetrená traumatických scén. Ich najstarší syn Kornel býval v Zemune, kde sa školil na tamojšom gymnáziu, a ona so sluhom išla v ten deň Kornelovi odniesť stravu a čistý odev. Doma bol iba otec a dvaja malí synovia. Keď odvádzali otca, malí chlapci nechápali čo sa deje a išli za nimi. Pred farou si sadli na schody. Zdenko odrazu vstal a gestapo v tej chvíli strieľal do neho. Otcovi na vlastné oči zavraždili syna a on, spútaný a nemohúci, ho nemohol ani ochrániť a ani len naposledy zovrieť do náručia.

Kornela Kvasa po oslobodení Belehradu prepustili z koncentračného tábora Sajmište, vrátil sa teda k svojej rodine do Boľoviec. No, už tam nič nebolo tak, ako to zanechal. Ešte určitý čas pôsobil ako farár, dlho však nevydržal, vyčerpaný životom, narušeným zdravím a bôľom, zomrel 45-ročný 27. apríla 1945. Pohreb mal veľký, prišla ho vyprevadiť celá dedina a prišlo aj vojsko. Pochovaný je v Boľovciach.

Manželka zostala sama s ich tromi synmi, najmladší Dušan mal 5 rokov. Bolesť zo straty dieťaťa a manžela musela uložiť hlboko do srdca a pustiť sa do tvrdého boja zabezpečenia živobytia a školenia synov. Nostrifikovala si diplom a od roku 1945 začala pracovať v boľovskej základnej škole ako učiteľka. Dostala aj učiteľský byt, zabezpečila tak krov nad hlavou pre svoju rodinu, keďže sa z fary museli vysťahovať. Tak ako pred vojnou a počas vojny hrdinsky bojovala za spravodlivú vec, s rovnakou húževnatosťou sa angažovala na škole a v akciách obnovenia krajiny. Jej hrdinskosť nezostala nepovšimnutá. V roku 1953 ju prezident Juhoslávie vyznamenal Radom zásluh pre národ a roku 1966 jej udelili Rad práce so strieborným vencom. Podarilo sa jej tiež synov vychovať v duchu tradičných kresťanských hodnôt a vyškoliť ich. Všetci traja sa jej zavďačili najviac tým, že sa stali váženými vo svojom prostredí a že sa úspešne uplatnili vo svojich oblastiach.

Dušan vyštudoval Pedagogickú akadémiu v Belehrade a získal titul učiteľ chémie. Učil na školách v Boľovciach a Lazarevci, a vyše 20 rokov bol riaditeľom v predškolskej ustanovizni v Lazarevci. S manželkou Jelenou rod. Ećimović majú 3 deti, Kornelija, Milanu a Stevana.

Starší syn, prof. Dr. Kornelije Kvas (1970), známy súčasný srbský spisovateľ a riadny profesor na Filologickej fakulte Univerzity v Belehrade, vyštudoval všeobecnú literatúru a teóriu literatúry na tejto fakulte. Publikoval viac ako šesťdesiat vedeckých štúdií a tri monografie. Píše prózu. Jeho kniha Zenonov put (Zenonova cesta, 2022) sa dostala do užšieho výberu na cenu Matice srbskej „Nekonečný modrý kruh" za najlepší román vydaný v uplynulom roku. Žije v Belehrade.

Dcéra, Mr. Milana Kvas (1972), vyštudovala a získala magisterský titul na Katedre dejín umenia na Filozofickej fakulte v Belehrade. Venuje sa výskumu národných dejín umenia 20. storočia. V týchto dňoch, kvôli spoločensko-politickým problémom v spoločnosti a nátlakom zo strany vládnucich štruktúr, podala demisiu na funkciu riaditeľky Pamätnej zbierky Pavla Beljanského v Novom Sade.

Mladší syn, Stevan Kvas (1981) vyštudoval psychológiu na Filozofickej fakulte v Belehrade. Pracoval v odvykacej nemocnici Vita v Novom Sade, v súčasnosti pracuje v psychologickej poradni.

Aj dnes, keď Dušan oslavuje 85. narodeniny, srdce sa mu naplní pocitom nesmiernej radosti, keď si všetci šestnásti, celá rodina, sadnú za spoločný stôl. Súdržnosť rodiny je nad všetky pozemské dary. Pri kúpe bytu v Novom Sade prihliadali vraj na to, aby obývačka bola veľká, aby sa v nej mohol rozprestrieť veľký stôl.

Tak ako si chráni rodinu, Dušan Kvas si ochraňuje aj materčinu – ako svojrázny amulet, talizman, ktorý mu prinášať šťastie, a ktorý mu pomáha zachovať spomienku na rodičov.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus