Nekonečná je láska a viera, a tie sa v posledných mesiacoch intenzívne vrezávajú do nášho konania a povedomia. Nekonečná je aj nádej v lepšiu a krajšiu budúcnosť. Ďakujeme študentom, že nám pripomenuli tieto hodnoty. Ďakujeme aj všetkým tu zhromaždeným. Takéto odkazy odzneli na úvod dnešného protestného zhromaždenia v Kulpíne. Aj ono bolo dôkazom,– rovnako ako aj podobné zoskupenia občanov takmer vo všetkých našich mestách a dedinách,– že sila viery, lásky a solidarity dokáže spájať ľudí. Pochod mladých aj starších z Petrovca, ktorí namierili na kulpínske námestie, ukázal, že občianska odhodlanosť neochabuje. V celej krajine prebiehajú protesty, ktorými účastníci vyjadrujú svoj nesúhlas s korupciou a nespravodlivosťou v krajine a tragédiou, ktorá si v Novom Sade vyžiadala 15 obetí. Aj týmto dnešným zhromaždením v Kulpíne sa chcelo podporiť najmä protestujúcich študentov.
Screenshot, Storyteller
15-minútové spomienkové ticho na pamiatku 15 obetí tragédie v Novom Sade pripomenulo všetkým, že nesmieme zabúdať na ľudské osudy, ktoré sú často dôsledkom zlyhania systému. Slová Svetoslava Majeru o porušovaní ústavy a právach občanov vyznievali v tejto súvislosti veľmi aktuálne. Rovnako silný odkaz priniesol aj novinár Juraj Bartoš, ktorý upozornil na ohrozenú slobodu médií a vyzval k podpore petície za odvolanie súčasnej riaditeľky Hlasu ľudu Milany Arňašovej.
Dušan Rupar sa poďakoval všetkým prítomným, ktorí sa zhromaždili na proteste v Kulpíne a najväčšiu vďaku vyjadril kysáčským poľnohospodárom, ktorí s traktormi prišli podporiť podujatie a ktorí svojou prítomnosťou symbolicky pripomenuli, že boj za spravodlivosť nie je len vecou intelektuálov či aktivistov, ale celej spoločnosti. Účasť ľudí z Kysáča, Hložian, Magliću, Silbašu, Vrbasu a ďalších osád ukázala, že Kulpín dnes bol aj centrom solidarity.
Kulpínčania privítali pochodujúci zástup v strede osady a ako dobrí hostitelia pripravili pre všetkých aj malé občerstvenie.
Aj toto dnešné protestné zhromaždenie nieslo v sebe odkaz, že je sila v jednote.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)