V tento deň si pripomíname najmä význam dodržiavania jazykových práv na celom svete. Práva vzdelávať sa v materinskom jazyku, rozvíjať v ňom svoju kultúru, komunikovať a odovzdávať ho nasledujúcej generácii. Práva poznávať a zvyšovať úroveň ovládania svojho materinského jazyka, ako aj zachovávať jeho bohatstvo. Pretože materinský jazyk je súčasťou identity každého človeka, ktorej sa netreba odrieknúť. O slovenčine Viliam Pauliny-Tóth písal: Slovenčina moja, krásne ty zvuky máš a dobre známe sú aj zhudobnené verše básne Petra Bellu-Horala: Materinská reč v cudzine... taká si mi milá, akoby ma moja mať menom oslovila... Medzinárodný deň materinského jazyka nám tiež pripomína hodnotu každého jazyka a dôležitosť zachovania jazykovej rozmanitosti. Pretože každý jazyk je reflexiou poznania a hodnôt svojho jazykového spoločenstva a zánik nejakého jazyka znamená pre ľudstvo stratu časti poznania.
Materinská moja reč,
reč mojej otčiny!
V tebe cítim milotu
rodnej mi doliny;
čujem horu zelenú,
ako spevom hučí;
čujem si mať milenú,
jak ma modliť učí.
Materinská moja reč,
ty reč otcov mojich!
Tys ten svätý majetok,
čo som zdedil po nich;
ty si mojím domovom
v ďalekej cudzine;
dušu nesieš túžbami
k nebeskej otčine!
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1464/BellaHoral_Piesne-zdaleka/4
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)