Domovská

Viliam Figuš-Bystrý a jeho pôsobenie v Padine

Viliam Figuš-Bystrý sa narodil pred 150 rokmi, 28. februára 1875 v Banskej Bystrici. Bol významný slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a upravovateľ ľudových piesní. Do Padiny, v dnešnom Srbsku, prišiel v roku 1903, aby tu pôsobil ako učiteľ a kantor. Už pri svojom príchode sa zoznámil s učiteľom, spisovateľom a národovcom Albertom Martišom, s ktorým začal spolupracovať na rozvoji kultúrneho a národného života v osade. Figuš-Bystrý podnietil bohatý hudobný život, zakladal cirkevné spevokoly a upravoval slovenské ľudové piesne. Jeho úpravy a skladby si získavali uznanie na rôznych súťažiach a podujatiach.

 

Pamätná tabuľa na rodnom dome skladateľa v Banskej Bystrici (zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Viliam_Figu%C5%A1-Bystr%C3%BD)

 

Pamätná tabuľa na rodnom dome skladateľa v Banskej Bystrici (zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Viliam_Figu%C5%A1-Bystr%C3%BD)

 

V roku 1907 bol zvolený za učiteľa na banskobystrickej evanjelickej škole, a tak sa musel s Padinou rozlúčiť. Odchod z tejto slovenskej komunity bol pre neho ťažký, keďže tam zanechal priateľov a výsledky svojej práce. Ako učiteľ-kantor evanjelickú liturgickú hudbu obohatil umeleckou tvorbou pre mužské, miešané a ženské cirkevné spevokoly. Duchovné piesne komponoval na texty slovenských básnikov.

Medzi jeho najznámejšie duchovné skladby, ktoré vznikli v tomto období, patria piesne ako Bože, Otče, lásko večná (č.1), Prichádzaš k nám (č.2), Ó, príď, Kriste (č. 3), Pochválen buď, Jezu Kriste (č.7), Aj prišiel deň päťdesiaty (č. 24), Posviacka chrámu (č. 34), Keď vráti Hospodin (č. 56), Buď na zemi pokoj (č.80) a Pieseň ranná (č. 83). Tieto pesničky sa neskôr stali súčasťou Prídavku ku Tranosciu, významnej zbierky duchovných spevov. O tom písala Zuzana Papová v monografii Padina 1806 – 1996 (s. 82), ktorú vydal MOMS Padina.

Aj keď v Padine strávil len štyri roky, jeho prínos pre hudobný a kultúrny život dolnozemských Slovákov bol neoceniteľný. Jeho práca v tomto prostredí ostáva dôkazom jeho oddanosti slovenskému folklóru a duchovnej hudbe.

Spomienku na pôsobenie Viliama Figuša-Bystrého v Padine si mladí Padinčania zachovávajú aj tým, že jednu svoju spevácku skupinu pomenovali Zbor Viliama Figuša Bystrého, Padina. Nahrávku spevu Bystrého piesne Zmráka sa, stmieva sa v predvedení tohto zboru a pod taktovkou Janka Tomeka si možno vypočuť TU:

https://slovackizavod.org.rs/wp-content/uploads/2021/02/zmraka_sa_stmieva_sa.mp3

Na webovej stránke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov nachádzame aj zvukový záznam skladby Zabudnutie autora Viliama Figuša Bystrého z cyklu sólových piesní Po poliach a lúkach, opus 53 v predvedení našej opernej speváčky Jaroslavy Benkovej Vlčekovej. Nahrávka vznikla v roku 2013 spoluprácou ÚKVS a Rádia Nový Sad a možno si ju vypočuť TU:

https://slovackizavod.org.rs/wp-content/uploads/2021/02/zabudnutie_0.mp3

V rokoch 1922-1924 Viliam Figuš-Bystrý pracoval na opere Detvan podľa textu Andreja Sládkoviča, ktorej premiéra sa uskutočnila roku 1928 v SND v Bratislave. Je to prvá slovenská opera. Hudobní odborníci ho považujú za reprezentanta novej vývinovej cesty slovenského hudobného umenia.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus