Zlata Kišgeciová sa narodila pred 110 rokmi 2. marca 1915. Zakončila Filozofickú fakultu v Belehrade a na petrovskom gymnáziu v období rokov 1957 – 1975 (s prerušením) prednášala hudobnú a výtvarnú kultúru, dejiny umenia a nemecký jazyk. Do dôchodku ju vyprevadili z tohto nášho stredoškolského ústavu pred 50 rokmi 31. augusta 1975. Kolektív sa s ňou rozlúčil i týmito vetami: ... „Ak človek v sebe nosí lásku k ľuďom, ochotu prispieť k stvárňovaniu nových generácií, ak v ňom zaznieva tep srdca cítiaceho záchvevy duše iných, namáhavá a zodpovedná pedagogická púť ho privedie i na zakvitnuté lúky i do hájov plných harmónie vtáčieho spevu." Uvádza sa to v Pamätnici II – 60 rokov gymnázia v Petrovci (1979).
Zlata Kišgeciová
Zlata Kišgeciová, Mária Máľachová, Anna Máľachová-Fajndovičová, Pavel Červený, Mária Červená
Dievčenský spevácky súbor so Zlatou Kišgeciovou v šesťdesiatych rokoch v gymnaziálnej slávnostnej sieni
Na hodinách a stretnutiach krúžkov učila profesorka Kišgeciová na hornom poschodí gymnaziálnej budovy pochopiť a precítiť melódiu umelecky stvárnených foriem a omamnú rozkoš farieb. V príhovore prečítanom pri rozlúčke s kolegyňou, autor Samuel Spevák vyberanými slovami hovoril o spôsoboch pedagogickej práce Zlaty Kišgeciovej: „V hudobnom kabinete ponúkala deťom pochopiť a pocítiť v dielach skladateľov malebnosť krajiniek, blankytu oblohy, harmóniu disonančných živlov prírodu, pestrosť rozvírených záchvevov mnohotvárnych prejavov ľudskej duše. V chrámovom ambiente našej slávnostnej siene jej komorné súbory spletali dúhové venčeky, pri pomníku padlým vyvolávali pietne spomienky na hrdinov, čo nepadli na kolená pod prívalom poroby, na javiskách domov kultúry a inde jej chór prezentoval úsilia a výsledky nášho ústavu v oblasti hudobného umenia širokému kruhu vďačného obecenstva. Poznačená kliatbou dať maximum, zakliata snahou okrášliť svet a ľudí v znamení sebaobetavosti, hrdej skromnosti a neskrotnej príčinlivosti odpracovala vyše 35 plodných rokov. Nezištnou a obetavou prácou súdružka Kišgeciová si získala vďaku a úctu celého gymnaziálneho kolektívu a tunajšieho ľudu vôbec. Za svoj vzácny príspevok kultúrnemu žitiu širšieho prostredia, okrem početných iných uznaní, dostala aj vysoké vyznamenanie, Rad práce so zlatým vencom."
Profesorka Zlata Kišgeciová zomrela v roku 1997 a pochovaná je na petrovskom cintoríne.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)