Pred sto rokmi, 5. marca 1925, zomrel v Kovačici evanjelický farár a senior Ján Čaplovič. O storočie, takmer v rovnaký deň, iba jeden deň neskôr, 6. marca 2025, vo veku 78 rokov zomrel jeho vnuk, doc. PhDr. Dušan Čaplovič, DrSc., významný historik, bývalý minister školstva, podpredseda vlády SR a čestný občan Kovačice, kde jeho dedo zanechal hlbokú stopu.
Dušan Čaplovič sa narodil 18. septembra 1946 v Bratislave. Po ukončení štúdia archeológie pôsobil vo Východoslovenskom múzeu a neskôr v Archeologickom ústave SAV, kde sa významne podieľal na výskume stredovekého osídlenia východného Slovenska. Jeho vedecká práca zahŕňa viac ako 200 odborných štúdií a množstvo publikácií, vďaka čomu sa stal jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej archeológie a histórie.
Popri vedeckej kariére sa venoval aj politike – bol poslancom Národnej rady SR, podpredsedom vlády SR a ministrom školstva. Za svoje zásluhy v oblasti vedy a kultúry získal viaceré ocenenia. Osobitné puto mal s Kovačicou, kde sa jeho starý otec snažil obhájiť najzákladnejšie práva Slovákov a nepodľahnúť násilnej maďarizácii. V roku 2007 sa zúčastnil aj vedeckého sympózia „Kovačica pamätá", usporiadaného pri príležitosti 100. výročia tzv. Kovačického procesu.
Na spomínanom sympóziu predniesol silné slová:
„Súvekým Uhorskom, aj tu na Dolnej zemi, znelo: Tóth nem ember (Slovák nie je človek). Štátna asimilačná maďarská doktrína, podporovaná aj Apponyiho zákonmi z roku 1907, mala jediný cieľ – totálnu maďarizáciu ľudového školstva. Týmito slovami chcem upozorniť, že aj dnes sa vo svete dejú podobné nespravodlivosti a my nesmieme mlčať. Dejiny nás učia, že sa musíme vždy rozhodne postaviť proti akémukoľvek násilnému, národnostnému, etnickému, rasovému, náboženskému, politickému či sociálnemu útlaku. Poznanie historických udalostí, akými bol aj kovačický proces, nám umožňuje konať slobodnejšie a zodpovednejšie. Preto si uctime hrdinské skutky našich predkov, pamätajme a nezabúdajme. Nikdy nestojme bokom pri bolesti človeka, rodiny, národa či spoločenstva – slobodne a priateľsky mu podajme ruku," zdôraznil vtedy Dušan Čaplovič, predseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny.
Aj vtedy, a pri každej inej návšteve Srbska, sa prišiel pokloniť k hrobu svojho starého otca na kovačickom cintoríne.
Dušan Čaplovič bol potomkom zemianskej rodiny Jozefa Alexandra Čaploviča a Anny, rodenej Lackovej, z Jasenovej (Turiec).
Posledná rozlúčka so zosnulým bude v piatok 14. marca 2025 v Krematóriu v Bratislave.
Česť jeho pamiatke!
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)