Slovo „bot" je skratka zo slova „robot". Armády „botov" svojimi komentármi a zdieľaním na sociálnych sieťach v posledných rokoch výrazne ovplyvňujú verejnú mienku. Niektorí to robia na príkaz – presne podľa pokynov, čo a ako majú písať, iní ich len napodobňujú. Pri tom sa často neberie do úvahy, či je to pravdivé, správne alebo morálne prijateľné. Ide o premyslenú a systematickú manipuláciu, ktorá neraz vedie k zavádzaniu verejnosti. A čo vlastne znamená „bot"? Internetový slangový slovník Vukajlija uvádza, že „bot" je výraz pre výrazne hlúpeho, nemotorného a nezodpovedného človeka. Mládež tento výraz často používa na zosmiešnenie niekoho.
Fenomén „botov" využívajú politici a politické strany ako nástroj propagandy. Stačí, aby „bot" zverejnil fotografiu politika, za ktorého „pracuje", a pridal k nej pár pozitívnych slov. Fotografia rýchlo získava „lajky" a šíri sa internetom spolu s odkazom, ktorý má podporiť požadovanú verejnú mienku.
Politici nám tak podsúvajú, koho máme obdivovať, koho nenávidieť, koho sa báť a komu dôverovať. Znalosti a kritické myslenie akoby už neboli potrebné – čím menej rozumu, tým ľahšie je človeka zmanipulovať.
„Je to amorálny jav, ktorý dosiahol takú intenzitu, že sa ho treba súrne zbaviť," konštatovala už dávnejšie sociologička Vesna Pešićová, ktorá tiež podotkla, že v politike síce vždy existoval populizmus, no nesmelo by sa dovoliť, aby bola celá politika postavená na klamstvách.
Vesna Pešićová vlani v Peščaniku (https://pescanik.net/jedna-neispricana-tajna-prica/) sprítomnila tiež udalosti z našich novších dejín a takto si zaspomínala na protesty v roku 1998:
„Po prejavoch sme sa vybrali na Terazije. Tam nás čakali po zuby ozbrojení policajti. Đinđić sa pokúsil preraziť kordón, no ochranka ho odviedla do bezpečia, a my sme sa nemohli pohnúť ani o krok. Potom polícia začala prenasledovať demonštrantov. Nikdy v živote som toľko nebežala – na druhý deň som sa nevedela postaviť na nohy. Keď som sa dostala do priestorov Občianskeho zväzu, všade boli ľudia, ktorí sa skrývali pred šialenou políciou. Všetky budovy v centre mesta boli preplnené. A to bol koniec demonštráciám. No nebolo to všetko. Všetko sa potom zmenilo. Bol prijatý zákon o vysokoškolskom vzdelávaní, podľa ktorého museli všetci vysokoškolskí učitelia podpísať vyhlásenie o lojalite voči štátnemu vedeniu. Profesori právnickej fakulty boli prepustení a na ich miesto nastúpil profesor Šešelj. To všetko robila koaličná vláda SPS a SRS, v ktorej bol ministrom informácií Vučić a poslancom federálneho parlamentu Šešelj."
Na takých a podobných klamstvách a manipulácii bola v posledných 35 rokoch vybudovaná celá politická scéna. Boli sme zavádzaní, zvádzaní a napokon sme skončili na úplnom dne. Preto je nevyhnutné oslobodiť svoj mozog z mentálneho otroctva a nebyť „botom".
Dnes, 12. marca, si treba pripomenúť aj ten smutný 12. marec 2003, keď o 12:40 na nádvorí budovy vlády Srbska v Belehrade bol spáchaný atentát na Zorana Đinđića, prvého predsedu srbskej vlády zvoleného po „piatooktóbrových" zmenách. Za jeho vraždu bolo obžalovaných 12 príslušníkov Jednotiek pre špeciálne operácie, tzv. Červených beretiek, ktoré následne boli rozformované a v súčasnosti sa znovu "aktivovali" a ochraňujú tzv. "študentov" lojálnych vládnym štruktúram. Tí už niekoľko dní kempujú pred budovou Vlády Srbska v Belehrade, kde by mali zostať aspoň do 15. marca, dňa keď do Belehradu z celého Srbska prichádzajú študenti protestujúci proti režimu. K protestujúcim študentom pochodujúcim do Belehradu sa pripájajú občania, poľnohospodári s traktormi, taxikári, motorkári, cyklisti ...
Je zrejmé, že sa 15. marec 2025 zapíše do srbských dejín. Do akých?... zostáva nám veriť a dúfať.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)