Domovská

ÚSŽZ si pripomína 100 rokov prítomnosti Slovákov v Kirgizsku

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí si pripomína sté výročie odchodu prvého transportu družstva Interhelpo zo Žiliny do vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Táto udalosť predstavuje začiatok slovenskej krajanskej prítomnosti v Kirgizsku, ktorá pretrváva dodnes. Dňa 29. marca 1925 odišla zo železničnej stanice v Žiline prvá skupina 303 osôb, z toho 117 členov družstva a 186 príslušníkov ich rodín. Do Pišpeku (dnešného Biškeku) dorazili po takmer mesačnej ceste 24. apríla 1925. Ich cieľom bolo prispieť k budovaniu priemyselnej infraštruktúry a hospodárskeho zázemia v Strednej Ázii. Celkovo v rokoch 1925 – 1932 odišlo v rámci Interhelpa z Československa 1 078 osôb, z toho 380 Slovákov.

 

Skupina československých občanov pred odjazdom do Kirgizska

 

Skupina československých občanov pred odjazdom do Kirgizska

 

Hoci časť z nich sa vrátila alebo presídlila do iných oblastí Sovietskeho zväzu, viacerí Slováci sa v Kirgizsku natrvalo usadili. Ich potomkovia tam žijú dodnes, hoci už nie v koncentrovanej komunite. Sté výročie tejto udalosti je príležitosťou pripomenúť si krajanskú stopu Slovákov, ktorí zanechali významný odkaz a prispeli k budovaniu infraštruktúry ďaleko od domova – v prostredí s odlišnými podmienkami, kultúrou aj jazykom.

Dňa 28. marca 2025, v predvečer storočnice odchodu prvého transportu, sa v Žiline uskutočnilo spomienkové podujatie. Organizoval ho honorárny konzulát Kirgizskej republiky na Slovensku za účasti veľvyslanca Kirgizskej republiky so sídlom vo Viedni, Jeho Excelencie Tolendyho Makeyeva.

Dagmar Repčeková, predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pri tejto príležitosti uviedla: „Sté výročie Interhelpa je pripomenutím toho, že slovenská prítomnosť a slovenský príbeh majú miesto aj tam, kde by sme ich možno nečakali. Slováci, ktorí sa pred sto rokmi vybrali do Strednej Ázie, zanechali v Kirgizsku nielen konkrétne diela, ale aj trvalú krajanskú stopu. Ich potomkov si dnes vážime ako súčasť rozmanitej komunity Slovákov žijúcich mimo Slovenska."

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí považuje pripomenutie si tejto udalosti za dôležitý príspevok k uchovávaniu pamäti na krajanskú prítomnosť Slovákov vo svete.

https://www.uszz.sk/

 

Mgr. Jarmila Brezinová, PhD.

 

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus