V roku 1767 vydala panovníčka Mária Terézia Tereziánsky urbár – súpis o povinnostiach a právach pre poddaných. Urbár bol súčasťou reforiem Márie Terézie, ktoré mali zlepšiť hospodársku situáciu, ale aj postavenie poddaných a určiť presné pravidlá pre feudálne vzťahy. Toto nariadenie bolo jednotné v celej krajine a museli ho teda dodržiavať aj na kulpínskom panstve. Urbárium Kulpína z roku 1772 je dôležitým historickým prameňom, ktorý ukazuje, ako boli organizované poddanské povinnosti v Kulpíne v 18. storočí. Ukážku kulpínskeho urbára nachádzame na panely s dejinami kaštieľa, v chodbe niekdajšieho Stratimirovićovho a neskôr Dunđerskovho kaštieľa. Panel bol urobený po tom, ako v kaštieli začalo pôsobiť Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne.
Kulpina szela Urbarium
Názov dokumentu – „URBARIUM", urbár, predstavuje súpis povinností poddaných voči pánovi.
„POGLAVJE PERVO." – Prvá kapitola sa týka postavenia poddaných, ich právach a hospodárskych povinnostiach voči zemepánovi.
„Kuchnoga Stalisha" – Kućnoga stališa – týka sa domácností a ich hospodárskeho zázemia.
Na začiatku urbára je vysvetlivka – v prvej vete sa uvádza, že poddanské povinnosti sa musia prispôsobiť konkrétnym podmienkam dediny a hospodárstvu. „Mirova" sa týka miery povinností – poddaní museli na panstve odpracovať istý počet dní (tzv. robotta), alebo odovzdávať výrobky.
Pozemkovými povinnosťami sa určilo, že každý poddaný musí mať pole na obživu a oráčinu, pričom podľa veľkosti hospodárstva sa mu prideľujú aj pracovné povinnosti.
Po všeobecnej vysvetlivke nasleduje „Kulpin Szela Urbarszka Tablicza", čiže kulpínske urbárske tabuľky, ktoré predstavujú tabuľkový súpis poddaných a ich povinností voči zemepánovi v Kulpíne. Uvádza sa tam, koľko pôdy obhospodarovali, koľko roboty museli vykonať a aké naturálne dávky odvádzali. Takéto údaje boli dôležité pre správu panstva a kontrolu poddanských povinností.
Prvá kolónka v tabuľke sú krstné mená a priezviská poddaných: „Kerštna Imena i Pridivki". Prvý na zozname je Andrej Čorba (András Csorba). Toto priezvisko aj dnes nachádzame tak medzi dolnozemskými Slovákmi, ako aj na Slovensku. Podľa Jána Kulíka z Austrálie nachádzame ho v Košiciach, Vranove nad Topľou, Prešove, Svidníku, Sabinove...a v procese pomaďarčovania, aj osada Štrba (Liptov) bola premenovaná na Csorba. O tom TU: https://www.kulpin.net/files/etymologia/etymologia-03priezviskac.pdf
Postavenie, majetkové pomery a povinnosti podaného sú definované v nasledujúcich kolónkach tabuľky.
„Podloxnika Kutyno mezto" – Podložnika kućno mesto: Z tabuľky vidno, že Andrej Čorba má pridelené hospodárske, domové miesto, čo znamená, že patrí medzi usadlíkov.
Plošná miera oráčin a pasienkov v Báčke v tom čase sa vyjadrovala tzv. Požunským jutrom (1.200 kv. hvatov, čiže štvorcových siah, alebo 4.315 m2). – https://www.ravnoplov.rs/stare-mere-u-backoj/. Požun je starý názov pre Bratislavu – teda mohlo by sa preložiť aj ako „Bratislavské jutro". Na Slovensku sa rovnaká plošná miera pomenúvala uhorské jutro (al. malé jutro) 4 316,0 m2 1200 štvorcových siah – https://www.geni.sk/stare-slovenske-a-uhorske-miery-plocha/.
V ďalších dvoch kolónkach boli určené pracovné/robotné povinnosti, ktoré boli rozdielne podľa toho, či sa vykonávali s dobytkom, alebo bez neho. Robota s dobytkom – „Robotta szmarvom" sa pochopiteľne viac hodnotila. Bežná povinnosť sedliakov bola 2 dni v týždni odpracovať na panských lúkach robotu s vlastným dobytkom.
„Dávanye" – naturálne dávky – v nasledujúcich siedmych kolónkach určovali povinnosť odovzdať určité množstvo výrobkov a potravín pánovi: ohrevného dreva, masla, hydiny, vajec...
Podaní platil aj rôzne iné poplatky, pravdepodobne peňažné dane a dávky pre zemepána.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)