Domovská

Spomienka na Jarmilu Kolárovú

Pred dvadsiatimi rokmi, 5. júna 2005, nás navždy opustila Jarmila Kolárová, rod. Surová – žena, ktorá svojou prácou, ľudskosťou a neúnavnou angažovanosťou zanechala pamätnú stopu v živote Petrovčanov. Hoci sa narodila v Kysáči, väčšinu svojho života prežila v Petrovci, kde si ju mnohí dodnes uchovávajú v srdečných spomienkach. Chceme si tiež na ňu spomenúť – na ľudí dobrého srdca netreba zabudnúť.

 

Spomienka na Jarmilu Kolárovú

 

FOTO 2Spomienka na Jarmilu Kolárovú

 

Narodila sa 11. apríla 1933 v Kysáči. Po skončení základnej školy pokračovala v štúdiu na Slovenskom gymnáziu v Báčskom Petrovci, kde maturovala v školskom roku 1951/1952. V tom čase riaditeľom gymnázia bol Michal Cinkotský a jej triednym profesorom Michal Filip. Jarmilu ďalšie kroky viedli na Vyššiu správnu školu v Novom Sade, čím sa začal jej profesionálny život v oblasti verejnej správy a sociálnej pomoci.

Do Petrovca prišla ako nevesta a zamestnala sa ako sociálna pracovníčka v orgánoch správy Báčskopetrovskej obce. Svojou trpezlivosťou, súcitom a ľudským prístupom si rýchlo získala dôveru spoluobčanov. Aktívne sa zapájala aj do spoločenského diania – pôsobila ako tajomníčka Obecného odboru Červeného kríža, v čase, keď jeho predsedom bol Pavel Cefera.

Jej pôsobenie v Červenom kríži pripadlo na ťažké obdobie – roky krízy, vojnových konfliktov a humanitárnych výziev počas rozpadu Juhoslávie. V tom období väčšina aktivít Červeného kríža bola sústredená na darcovstvo krvi a rozdeľovanie balíkov utečencom. Aj počas jej mandátu stále bolo dosť dobrovoľných darcov krvi a ako aj sama podčiarkovala, Báčskopetrovská obec podľa percenta darcov krvi patrila medzi najúspešnejšie a veľa rokov bola na prvom mieste v Srbsku.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus