Galéria Babka v Kovačici otvorí v sobotu 12. apríla 2025 o 12. hodine výstavu s názvom Ženský maliarsky rukopis kovačického insitného maliarstva – od ihly a nite po UNESCO. Výstava, ktorá sa uskutoční pod záštitou súčasného a bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Michala Pavúka a Fedora Rosochu, ponúkne jedinečný pohľad na výtvarnú tvorbu kovačických maliarok od 20. storočia až po súčasnosť.
„Výsledky nášho výskumu predstavíme nielen domácemu, ale aj medzinárodnému publiku. Už 3. septembra 2025 sa uskutoční medzinárodná konferencia a výstava v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade," uviedol zakladateľ Galérie Babka Pavel Babka. Doplnil, že v roku 2026 sa výskum zameria na mužských maliarov, ktorých mená figurujú na zozname UNESCO v súvislosti s kovačickým insitným maliarstvom.
Výstava zároveň nadväzuje na oslavy storočnice narodenia legendárnej maliarky Zuzany Chalupovej a zapadá do tematického rámca roku, venovaného ženám. Podľa kunsthistoričky Elenky Ďurišovej, ženy si odnepamäti zdobili svoj priestor: „Zaoberali sa úžitkovým umením, omaľovávali predmety dennej potreby, steny, šaty... Pri tom používali ustálené výtvarné prvky, ktorými vyjadrovali svoju identitu. Dnes tento ich výtvarný jazyk nazývame ženským rukopisom."
Ženské umenie v Kovačici nebolo nikdy iba okrajovou kapitolou – práve naopak, stálo pri zrode insitného maliarstva. „Od začiatku ženy prinášali do tvorby jemnejší pohľad na svet, žiarivejšie farby a nádych rozprávkovosti. Ich plátna žiaria detailmi, ktoré zachytí len ženské oko," poznamenal veľvyslanec Michal Pavúk.
O výnimočnom postavení žien v tejto výtvarnej tradícii svedčí i fakt, že zo 65 oficiálne uznaných insitných maliarov, ktorých tvorba je zapísaná v UNESCO, je až 31 žien. „Napriek domácim povinnostiam si vždy našli čas na tvorbu – vyšívali, tkali, maľovali... Hoci viaceré z nich už nie sú medzi nami, ich diela zostávajú večné," pripomenula Zuzana Lenhartová, predsedníčka Nezávislého združenia potomkov zosnulých kovačických maliarov.
Na potrebu zrovnoprávnenia pohľadu na ženy v umení upozornil aj bývalý veľvyslanec Fedor Rosocha: „Ženy boli v umení vždy prítomné, no častokrát len ako objekty, nie ako autorky. Je načase to zmeniť. Slovensko si váži ich prínos – nielen v umení, ale aj v krajanských komunitách. Dôkazom toho je udelenie medaily prezidenta SR Eve Husárikovej za prínos v oblasti kultúry a umenia Slovákov v zahraničí."
Výstava v Galérii Babka bude výnimočnou príležitosťou objaviť čarovný svet ženskej insity – jemný, farebný, citlivý a zároveň hlboko zakorenený v identite kovačických Slovákov.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)