Náš prvý školený maliar a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenských maliarov konca 19. a začiatku 20. storočia Karol Miloslav Lehotský (16. novembra 1879 – 4. marca 1929), napísal 13. apríla 1927 článok, ktorý bol zverejnený v dobovej tlači a ktorý je dôkazom, že rovnako ako výtvarná tvorba, tak aj život Karola Miloslava Lehotského sa vyznačovali výrazným duchovným rozmerom. Keďže sám mnoho vytrpel, vedel pochopiť aj bolesť blížnych. Dobročinnosť považoval za „vyššie" umenie. Nemal veľa, no aj z toho mála čo mal, ochotne dával. O podporu, ktorú mu ponúkla predsedníčka Československého Červeného kríža Dr. Alica Masaryková, sa dokonca chcel podeliť s inými. Zverejnením svojho textu v Národnej jednote akoby chcel povzbudiť aj ďalších k dobročinnosti. Jeho výzvu uvádzame v pôvodnom znení.
Stará pohľadnica slovenského dievčaťa z Hložian – podľa originálu K.M. Lehotského
Priateľu!
Naša krásnoduchá dobroditeľka sl. dr. A. Masaryková, predsedk. čsl. červeného kríža a podporovateľka „vyššieho" umenia dozvediac sa, že som ťažkými neduhami obťažený a hatený v mojej ťažkej umelecko-duchovnej práci... a vediac, že som ja už od útlej mladosti slúžil „vyšším" záujmom a i neprestajne (v svojom živote) hmotne podporoval – kde som za správne a nutné považoval – i úbohých a i naše kultúrne vecí, ač sám teda „chudák" – v chudobe – poslala mi ako ku mne priateľsky naklonená – podporu /štipendiu („k dispozícii"). Poneváč si ja ešte vládzem (už ako-tak) na – najnutnejšie ... zarobiť a žijúc – asnáď – ten najutiahnutejší a najskromnejší život (na dedine „v želiarstve") súc i samého seba slúžobnou atď., nuž som si umienil tenže neveľký obnos – z času na čas – rozdeliť: sirotám, starenám, opusteným, chudobným študentom, invalidom bez majetku a vôbec na podporu odkázaným. Tu pripojených 150 din. posielam pre statočných studentov, chudobných-osiralých.
- Hložany 13. apríla 1927. K. Lehotský, maliar."
Karol Miloslav Lehotský svoje obrazy signoval piktogramom kríža vyrastajúceho zo srdca, obkoleseného svätožiarou. Tento symbol akoby už sám o sebe vyjadroval jeho dobročinnosť. Podobné symboly používa aj Červený kríž a práve Lehotský ešte v roku 1921 – tri roky po hrôzach prvej svetovej vojny – zverejnil v dobovej tlači výzvu:
"Na fond našich národných – teda len národných – invalidov z mojej strany oddávam 200 korún. Prosím ma nasledovať. K. M. Lehotský, uvedomelý sluha Kristov."
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)