V priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec otvorili v sobotu 12. apríla 2025 výstavu s názvom Tridsaťročná cesta rozmanitosti Anny Legíňovej. Návštevníkom ponúka pohľad na výnimočne pestrú a zanietenú tvorbu autorky, ktorá sa počas troch desaťročí venovala prevažne úžitkovému umeniu s dôrazom na slovenskú ľudovú ornamentiku, posledne však aj umeleckej maľbe. Výstava potrvá do 12. mája 2025.
Foto Ondrej Benka a Anna Legíňová
Autorka výstavy, Anna Legíňová o necelý mesiac oslávi svoje životné jubileum – päťdesiate narodeniny. Po celý čas neúnavne kráča umeleckou cestou, ktorá ju priviedla od jemných, ornamentom zdobených tanierov a maľby na skle či porceláne až k monumentálnejším výtvarným prácam s výrazným rukopisom, v ktorom sa snúbi ornament s abstrakciou a symbolikou slovenského dedičstva.
Svoju umeleckú dráhu začínala v združení Zlaté remeslá. Od založenia Združenia petrovských výtvarných umelcov sa stala jeho aktívnou členkou, v ktorom nielen vystavuje, ale neodmysliteľne prispieva aj k jeho organizácii a životu. Jej prítomnosť bola citeľná pri každej výstave, podujatí či výtvarnej dielni – či už šlo o tradičné výstavy Petrovské pohľady a Čaro štetca, alebo o tvorivé dielne pod holým nebom, na slnku aj v daždi.
„Bez nej sa žiadna akcia nerealizovala," hovoria o nej členovia združenia. V teréne, kde sa iní zdráhali, ona maľovala vahadlové studne, ktoré svojím štetcom premenila na objekty nesúce slovenský ornamentálny jazyk. Viedla tvorivé dielne pre deti i dospelých – Maľované taniere, Na skle maľované, Maľované veľkonočné vajíčka – a vždy pritom nezabudla na korene, z ktorých čerpá inšpiráciu.
Hoci sa venovala prevažne úžitkovému umeniu, v poslednom období sa čoraz častejšie presadzuje aj v oblasti výtvarnej maľby. Jej obrazy nesú stopy ornamentu a tradície, sú výpoveďou o identite a zároveň hľadaním výrazu, ktorý by dokázal zachytiť čosi univerzálne – ľudskosť, jemnosť, pamäť i každodennosť.
Annamária Boldocká-Grbićová o nej napísala:
„Najostrejšia etika a pokora je u ženy! Aj u Anny Legíňovej. Ona je každodenný chlieb, zlaté remeslo, ona je sviatok! Úžitková i sviatočná! (...) Hľadá a nachádza výraz ako nám do dlane položiť piesok, to, na skle maľované, okrasy, kraslice, to, presné ako chlieb, medzi dva prsty soli. (...) Legíňová zviditeľňuje i maľby špachtľou abstraktného zamerania s tradičnou ornamentikou a lokálnymi fragmentmi toponým."
Výstava Tridsaťročná cesta rozmanitosti Anny Legíňovej je oslavou jednej výnimočnej umeleckej cesty – cesty, ktorá sa neodklonila od svojich koreňov, ale práve v nich nachádzala silu a inšpiráciu. Výstava je zároveň poctou tvorivosti, skromnosti a vytrvalosti ženy, ktorá svojím umením aj životom stelesňuje skutočné hodnoty.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)