Pred 260 rokmi 14. apríla 1765 v Hornom Jesene sa narodil František Jesenský, farár v Slovenskom Bardáni a v poradí druhý kysáčsky farár. V Kysáči zanechal hlbokú stopu, kde pôsobil od roku 1794 a do svojej smrti 1805. V tom čase (1795. roku) v Kysáči bolo 1 289 Slovákov. František Jesenský bol vynikajúci organizátor, pedantný kronikár, vzdelanec a jeden z prvých slovenských spisovateľov. Počas jeho pôsobenia bol medzi inými vystavaný aj evanjelický kostol v Kysáči (v rokoch 1794 – 1799).
František Jesenský, ktorý sa vyškolil v Necpaloch, a potom v Gemery a v Bratislave, prišiel na dolnú zem roku 1786 a začal úradovať najprv ako farár v Slovenskom Bardáni, v torontálskom kraji a potom v Slovenskej Stamore. Za krátky čas so všetkými cirkevníkmi z Bardáňa sa presťahoval do Ečky. Dňa 13. apríla 1788, v nedeľu posledný raz odbavoval služby Božie na Bardáni a prislúžil aj Večeru Pánovu. O tom píše Dr. Ján Čaplovič v knihe Dejiny slovenského evanjelického a. v. cirkevného sboru v Kovačici (Kovačica, 1928). Z jeho textu sa dozvedáme, že z Ečky sa ďalej Slováci evanjelici presťahovali do iných osád a na konci r. 1793 prijal pozvanie Kysáčanov za farára. Hneď po príchode do Kysáča začalo sa s prípravami na stavbu kostola. O tom, ako bol kostol budovaný, Fraňo Jesenský, druhý farár kysáčsky, dôkladne opisuje vo svojej Pamätnici. Okrem iného v nej uvádza:
"V neďalekom Futogu zo starých rozbúraných vojenských špitálov Kysáčania zakúpili viac ako 70 000 tehál, čo bolo dosť na začatie murovania kostola. Za tieto tehly bolo zaplatených po 7 zlatých v striebre. Bolo to v roku 1793. Niečo z týchto tehál sa aj stratilo, ako píše Fraňo Jesenský, pretože kurátor Mišo Kulík nemohol zabezpečiť dostatok kočov na ich prepravu. Stavebný materiál na začiatok bol zabezpečený, no bolo potrebné urobiť aj úradné opatrenie, povolenie na stavbu, preto Kysáčania prosili vrchnosť, krajský úrad, aby vyhovel ich žiadosti. A tak 9. júna 1794 bola zaslaná žiadosť vrchnosti o povolenie stavby kostola. Stolica vydala povolenie pod číslom 1401 v tom istom roku 24. októbra 1794. Úradníci však predbežne urobili i prešetrenie, či Kysáčania pri stavbe kostola budú schopní vedľa prác na panskom platiť aj všetky krajinské dane. Podmienkou bolo, že od schváleného plánu sa neodstúpi ani za vlas, ba ani ozdoba nad dverami sa nemá meniť, musí ostať taká, ako bolo predvídané. Kysáčania mysleli vážne so stavbou kostola, o čom svedčí aj fakt, že na tento cieľ bola vykonaná zbierka a výsledok bol 2.115 zlatých a 15 kr. Povinnosťou bolo zaplatiť i 5 zl. od manželského páru, takže sa zozbieralo ešte od približne 300 párov 1406 zl. V tom čase v Kysáči žilo 176 evanjelických rodín majúcich svoj vlastný dom. Želiarov bolo 62, manželských párov 280 a počet duší bol 1224.
František Jesenský v Kysáči pôsobil 12 rokov a z toho 7 rokov bol aj misijný kňaz v okolí, potom 3 roky bol vo funkcii seniorálneho úradu. Usnul v Pánu 8. novembra 1805, keď mal iba 40 rokov.
Dočítame sa to v knihe Kysáč 1773 – 2013, v texte Mgr. Ondreja Marčoka: Z dejín slovenského evanjelického a.v. cirkevného zboru v Kysáči.
František Jesenský pochádzal z Veľkého Jasena (de Nagy-Jeszen) v Turčianskej župe. Zo štúdie Kánonická vizitácia kysáčskej evanjelickej cirkvi z roku 1835 autorov Janka Ramača a Daniely Marčokovej sa dozvedáme, že František Jesenský prijal pozvanie za farára cirkevného zboru v Kysáči na konci roku 1793 a do úradu bol uvedený 16. marca 1794. Počas jeho pôsobenia v Kysáči bol vystavaný chrám, veža, škola a fara.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)