Je pravda, že dátum zvolený na organizovanie veľkej slávnosti pri príležitosti 50. výročia obnovenia činnosti Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan nebol najšťastnejší – druhý deň Veľkej noci. Mnohí tento deň plánovali stráviť s rodinou. Dá sa predpokladať aj to, že niektorým ľuďom z nejakého dôvodu nie sú po chuti niektorí členovia a predstavitelia Detvana. No nepopierateľným faktom zostáva, že tento kultúrno-osvetový spolok už pol storočia dôstojne reprezentuje malú slovenskú komunitu vo Vojlovici a Pančeve.
V snahe zachovať kultúru a identitu slovenskej komunity v tejto časti Banátu, SKOS Detvan neraz prekročil svoje objektívne možnosti a silu, a bol rovnocenným partnerom oveľa väčším a bohatším – nielen slovenským – kultúrno-umeleckým spolkom v Srbsku. Napríklad, dlhé roky sa darilo udržiavať peknú tradíciu každoročnej premiéry amatérskeho divadelného súboru Detvana. A pred siedmimi rokmi sa folklórny súbor Detvana „veľmi ľahko" prebojoval do finále šou programu „Zem spieva" RTV Slovenskej republiky.
To všetko však nestačilo na to, aby riadne pozvaní predstavitelia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, slovenského týždenníka Hlas Ľudu, RTV Vojvodina (slovenská redakcia si „ospravedlnila" svoju neúčasť!), Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a ďalší, prišli na slávnosť do Vojlovice a prevzali Ďakovné listy za dlhoročnú spoluprácu. A potom sa tieto a iné slovenské inštitúcie čudujú nespokojnosti a protestom malých, izolovaných prostredí, že sú zanedbávané a ponechané samy na seba. Dokonca aj pri slávnostných, protokolárnych príležitostiach sa centrum, metropola nezaujíma o malé úspechy a radosť periférie – nieto ešte o jej problémy.
Keďže oslava jubilea Detvana trvá počas celého roka, šanca na nápravu stále existuje, ale špatná škvrna neúcty zostane.
Ivan Zafirović
Viac o spolku Detvan v Dúhovke RTV: https://media.rtv.rs/sk/duhovka/99852
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)