Amerika je snáď pre každého z nás vždy atraktívna a svadba ešte viac. Listujúc v starej tlači našu pozornosť upútal titulok o americkej svadbe našich vysťahovalcov pred takmer storočím a tiež pekná fotografia. V texte sa uvádza: „Náš stály dopisovateľ p. Ján Červenák z Detroitu v sprievode jednoho listu i tento obrázok nám zaslal, ktorý predstavuje svadobnú družinu nášho rodáka p. Pavla Hodoliča so sl, Emiliou Gálik. Vyobrazení sú: dievčatá z ľava na pravo: sl. Zuzka Kuľhavý (z Petrovca), sl. Zuzka Hodolič (rodená v Pivnici), Emilia Tlanda (rod. v Amerike), pani Emilia Hodolič (rod. v Amerike), Zuzana Beláni (rod. v Amerike), sl. Viera Gálik (rod. v Amerike), sl. Zuzka Parila (rod. na Slovensku). Mužskí: p. Pavel Šago (z Pazovy), p. Štefan Párnický (z Pivnice), mladý zať p. Pavel Hodolič (z Pivnice), p. Pavel Brna a p. Michal Ruman (obidvaja z Pívnice rodom).
Z novín Národná jednota
Pán Červenák píše:
Mladý zať p. Pavel Hodolič je syn Samuela a Evy Hodolič, slávil 11. februára t. r. so sl. Emiliou Gálik svoj sobáš. Mladá nevesta je rodom z Čataju, Bratislavská župa, dcéra Eduarda a Kataríny Gálik. Domatin povolal na svatbu početných svojich priateľov a známych.
Viete, ako to v starom kraji býva: ani tu neradi opúšťame svoje zvyky. Šlo sa aj pre periny. Družbovia spravili si aj tu figel. Keď prišli pre periny, poslali ich domáci do mladej nevestinej izby, kde periny boly uložené. Bolo to na druhom poschodí. Za krátky čas vrátia sa družbovia zpäť, že tam veru žiadnych duchieň nieto. Celá rodina ostala prestrašená. Hľadali po celom dome, ale perín len niet a niet. Konečne po dlhom hľadaní družbovia sa prezradili, že periny pospúšťali dolu oknom do automobilu, ktorý tam čakal.
Svadobný sprievod v deň svatby vybral sa asi na 30 automobiloch do domu radosti a keď si starejšovia (mladého Pavel Poničan a mladej Juraj Synák) svoje povinnosti vykonali, sprievod pohol sa do kostola. Petrovský rodák Ján Belička ako orgánista privítal ich s organovým sobášnym pochodom. Po skončení sobášnych obradov ubieral sa sprievod do Slovenského Domu. Velikú sieň Sokolovne a i bočné miestnosti boly prenajaté k svadobnému cieľu. Tu nás čakaly bohato pripravené stoly. Domáci postarali sa o všetko možné, aby nám v žalúdkoch fiakre lietať prestaly. Sliepky maly súdny deň a zahynulo aj niekoľko baranov. Ba čo viacej domáci páni postarali sa jak o plzenské, tak i o šampánske a borovičku. Kto chcel, mohol liať do seba ani na hody.
Prítomných bolo ča so Slovenska, tak i s Dolnej zemi okolo 500 duší. Všetko na znak toho, že rodina mladých a i oni sami sú medzi nami obľúbení. Hrala nám slovenská muzika a tak cítili sme sa naozaj ako doma.
Ako som zbadal, náš Paľko posmelil do vody aj jednoho z jeho družbov. Pán Pavel Brna v Akronu totiž hned na druhý deň po tejto svatbe zasnúbil sa so slečnou Zuzkou Hodoličovou z Pivnice. Vidieť ich na obrázku oboch. Na znak lásky Zuzka obdržala pekný snúbny prsteň za 150 dolárov. Sobáš bude, po Veľkej noci, Zuzka je ináč odbornou umelkyňou frizúr. Má 3 ročnú prax a zariadenú dielňu (Beauty Shop). Je opravdový herecký talent. Bývala hviezdou našich divadiel, nuž ju budermne veru postrádať, Pán Brna dostane v nej manželku naozaj, ani vysnenú.
Mladí manželia ku veľkej radosti svojich rodičov žijú si príkladne. O pár dní po sobáši nastúpili službu: Paľko pri elektro-technike, Emília ale vo svojej úradovni v Michigan Bell Telefone Co., kde je úradníčkou.
Jak mladému páru, tak i naším snúbencom prajeme mnoho, mnoho blažených a šťastných rokov na tejto zemi!"
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)