Presne 1. mája 2008 – v Medzinárodný sviatok práce – sme s nadšením a nádejou stlačili tlačidlo „zverejniť". Na svete bola naša webová stránka, ktorá mala ambíciu informovať, spájať a podporovať slovenskú komunitu na Dolnej zemi. Spustenie stránky bolo výsledkom spojenia 17-ročnej mladíckej kreativity a viac ako 20-ročnej novinárskej skúsenosti – a najmä veľkého nadšenia pre spoločnú vec. Hneď na úvod sme čitateľom napísali: „Keď sa združia 17-ročná kreatívna mladosť a vyše 20-ročná novinárska skúsenosť a keď sa to ešte umocní náruživosťou a entuziazmom – môže vzniknúť, napríklad, aj takáto webová stránka. Práci zdar!"
Ďakujeme aj za všetky verejné uznania a ďakovné listiny
Áno, išlo doslova o údernícku prácu – slovo, ktoré dnes znie trochu archaicky, no v našom prípade úplne výstižne pomenúva realitu. Každodenná tvorba obsahu, sedem dní v týždni, bez nároku na honorár či dovolenku. Na začiatku to bola kombinácia študentského nadšenia a novinárskej vytrvalosti. Zo sedemnásťročného chlapca je dnes dospelý muž a jeho mama – zakladateľka a redaktorka – už vstúpila do dôchodkového veku. Ale www.kulpin.net žije ďalej. Vďaka vám.
Tento projekt sme začali z vlastnej iniciatívy a financovali z vlastného vrecka. Nikdy nešlo o zisk. Našou odmenou boli vaše návštevy, podpora a dôvera. A najmä – ochota desiatok prispievateľov, ktorí nám počas rokov bez nároku na odmenu poslali svoje texty, fotografie, postrehy. Všetkým patrí veľké ďakujeme. Táto stránka je svojráznym darom – vám, našim čitateľom.
Za sedemnásť rokov sme sa veľa naučili – o médiách, o ľuďoch, o komunite, o sebe samých. Naučili sme sa pracovať tvrdo, vytrvalo a s pokorou. Vážime si prácu – svoju aj cudziu. A aj keď dnes už nevládzeme pracovať v takom tempe ako kedysi, zápal v nás nevyhasol. Ak niekedy nový článok večer nepribudne – vedzte, že sme si len museli na chvíľu oddýchnuť. Ale sme tu. Stále.
Našou snahou zostáva aj naďalej objektívne informovať o živote a problémoch dolnozemských Slovákov, šíriť poznanie, podporovať dobré iniciatívy, spolupatričnosť a ľudskosť. Odsudzujeme nenávisť a nevraživosť – a veríme, že aj médiá môžu kultivovať priestor, v ktorom spolu dokážeme žiť lepšie.
Dnes vstupujeme do symbolickej plnoletosti. Ďakujeme, že ste s nami – a veríme, že ešte chvíľu s nami aj zostanete.
Vďaku vyjadrujeme aj Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy (ÚSŽZ), ktorého podpora nám veľa znamená.
Naša fotogaléria: http://www.kulpin.net/galeria
Na youtube video záznamy: https://www.youtube.com/user/kulpinnet
Na facebooku nás sledujte TU: https://www.facebook.com/kulpin.net/
Pucovskovci
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)