Dňa 13. mája uplynie 50 rokov od úmrtia Ondreja Baláža-Strýčka, významnej osobnosti Báčskeho Petrovca, ktorá celý svoj život zasvätila boju za sociálnu spravodlivosť, právam robotníkov a humanitárnej práci. Jeho životné dielo ostáva dodnes vzorom obetavosti, odhodlania a úprimnej služby spoločnosti. Pripomíname si aj 80. výročie založenia obecného Červeného kríža v Petrovci (1. mája 1945), ktorého prvým predsedom bol práve Ondrej Baláž-Strýčko.
Z nekrológu Za Ondrejom Balážom-Strýčkom zverejnenom v Hlase ľudu 17. mája 1975
Obecná organizácia Červeného kríža z Báčskeho Petrovca za svoju nanajvýš úspešnú prácu získavala početné uznania
Ondrej Baláž-Strýčko sa narodil 5. októbra 1893 v chudobnej roľníckej rodine Pavla a Kataríny Balážovcov. Ťažkosti detstva poznačeného biedou a nedostatkom v ňom prebudili hlboký zmysel pre spravodlivosť a solidaritu s utláčanými. Už ako mladý muž sa aktívne zapojil do politického života – v roku 1919 spoluzakladal petrovskú organizáciu Socialistickej robotníckej strany Juhoslávie a nasledujúci rok zastupoval petrovskú obec na zjazde vo Vukovare spolu s Mošom Pijadem, popredným revolucionárom, maliarom, novinárom, významným spoločensko-politickým pracovníkom, národným hrdinom Juhoslávie.
Jeho odhodlanie, organizačné schopnosti a prirodzená autorita urobili z petrovského robotníckeho hnutia jednu z najsilnejších organizácií v celom vojvodinskom regióne. No Ondrej Baláž-Strýčko nebol len politickým aktivistom – bol predovšetkým človekom s veľkým srdcom. Po druhej svetovej vojne sa s plným nasadením zapojil do obnovy spoločenského života v Petrovci, pričom sa stal prvým predsedom obecného Červeného kríža, ktorý bol oficiálne obnovený práve 1. mája 1945 a ktorý nadväzoval na prácu petrovskej pobočky Červeného kríža z roku 1924.
Na čele tejto humanitárnej organizácie stál neuveriteľných 25 rokov, počas ktorých sa zaslúžil o jej stabilné zakotvenie v živote obce. V čase povojnovej biedy a všeobecnej núdze organizoval zbierky, poskytoval pomoc najzraniteľnejším a predovšetkým šíril myšlienku spolupatričnosti a ľudskosti. Vďaka nemu sa Červený kríž v Petrovci stal skutočnou oporou mnohých ľudí v núdzi. Získal si rešpekt nielen ako organizátor, ale aj ako ľudský, trpezlivý a srdečný človek, ktorý bol blízky mladým aj starším. Mnohí ho volali jednoducho a s láskou „Strýčko Baláž".
Za svoju prácu bol viackrát ocenený. V roku 1972 mu bola udelená Októbrová cena obce Báčsky Petrovec za revolučný prínos a rozvoj robotníckeho hnutia, ako aj Zlatý odznak Červeného kríža – najvyššie vyznamenanie, aké táto organizácia udeľuje svojim zaslúžilým členom.
Pri jeho poslednej rozlúčke 13. mája 1975 sa s ním lúčil aj vtedajší tajomník obecného Červeného kríža, profesor Vladimír Majera, slovami plnými úcty:
„Vaša nezištná aktivita a obetavosť vám priniesli uznanie a obľubu. Mnohí vás poznali ako Strýčka Baláža, pretože ste si dokázali nájsť cestu nielen k starším, ale aj k najmladším členom Červeného kríža... Naša obec nikdy nezabudne na Vaše zásluhy."
Životné posolstvo Ondreja Baláža-Strýčka je nanajvýš aktuálne aj dnes: solidarita a služba blížnym vo svojom prostredí zostávajú významnými piliermi každej zdravej spoločnosti.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)