Domovská

Jozef Viktor Rohoň – vedec a zakladateľ ochotníckeho divadla v Petrovci

Jozef Viktor Rohoň sa narodil pred 180 rokmi 7. mája 1845 v Butíne (dnes v Rumunsku). Bol významný slovenský vedec, lekár a profesor Karlovej univerzity v Prahe, ktorý sa svojou vedeckou a pedagogickou činnosťou zaradil medzi popredné osobnosti svojej doby. V oblasti biológie a anatómie dosiahol medzinárodné uznanie a prispel k rozvoju modernej medicínskej vedy. V mladosti sa aktívne zapájal aj do kultúrneho života dolnozemských Slovákov. Počas svojho pobytu v Báčskom Petrovci v roku 1866 sa významne zaslúžil o rozvoj miestneho ochotníckeho divadla. Dňa 27. augusta 1866 zorganizoval a režíroval prvé slovenské divadelné predstavenie v Petrovci – hru Starý vozka Petra III. od rakúskeho dramatika Augusta von Kotzebueho. Predstavenie odohrali miestni ochotníci pod Rohoňovým vedením a stalo sa významným kultúrnym míľnikom v živote slovenskej komunity v Petrovci. Dejiny slovenského ochotníckeho divadelníctva na Dolnej zemi sa viažu k Báčskemu Petrovcu a k tomuto predstaveniu.

 

Jozef Viktor Rohoň, kresba Zuzky Medveďovej (Múzeum vojvodinských Slovákov)

 

Jozef Viktor Rohoň, kresba Zuzky Medveďovej (Múzeum vojvodinských Slovákov)

 

Petrovská ochotnícka mládež 27. augusta 1866 v krčme Karola Slavku predstavila naštudovanie Kotzebueho frašky Starý vozka Petra III. z repertoáru štúrovskej družiny zo Slovenska, zo Sobotišťa. O jej prípravu sa zaslúžil petrovský národovec Jozef Viktor Rohoň a preto je on právom považovaný za zakladateľa ochotníckeho divadla v Petrovci, na ktorého tradícii sa dodnes úspešne pokračuje. O tomto podujatí informoval aj slovenský časopis Sokol v čísle z 21. októbra 1866. https://www.slovenskykalendar.com/perlicky-z-dejin-slovenskeho-ochotnickeho-divadelnictva-vo-vojvodine/?utm_source=chatgpt.com

Jozef Viktor Rohoň pochádzal z významnej evanjelickej rodiny Rohoňovcov, ktorá mala korene v severnej časti Uhorska, konkrétne v Hornom Kalníku pri Martine. Jeho pradedo, Juraj Rohoň (1773 – 1831), bol evanjelický kňaz a básnik, ktorý pôsobil najprv v Kulpíne, kde bol v poradí druhým učiteľom slovenskej ľudovej školy, a od roku 1801 v Hložanoch, kde si ho povolali za farára. Rohoňov otec, Ferdinand Rohonyi, bol evanjelický učiteľ a kazateľ, ktorý sa v roku 1844 oženil s Rosou Wodár. Ich syn Jozef Viktor sa narodil 7. mája 1845 v Temes-Buttyin (dnes Butin v rumunskom okrese Timiș). https://pl.wikipedia.org/wiki/Jozef_Viktor_Rohon?utm_source=chatgpt.com

https://sr.wikipedia.org/wiki/%D0%88%D0%BE%D0%B7%D0%B5%D1%84_%D0%92%D0%B8%D0%BA%D1%82%D0%BE%D1%80_%D0%A0%D0%BE%D1%85%D0%BE%D1%9A

Jozef Viktor Rohoň v roku 1867 začal študovať na teologickej fakulte Viedenskej univerzity, no po dvoch rokoch zmenil odbor a od roku 1871 študoval medicínu. Potom pôsobil ako asistent a neskôr sa stal docentom paleontológie. V roku 1888 odišiel do Petrohradu, kde pracoval ako vedecký paleontológ. Od roku 1896 bol lekárom a profesorom Karlovej univerzity v Prahe. Na obdobie 1908-1909 bol zvolený za dekana Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej. Vo svojich päťdesiatich šiestich rokoch sa oženil a s manželkou Boženou mali päť detí. Zomrel 15. marca 1923 v Prahe.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus