Domovská

Ján Bulík medzi ocenenými v Martine

V Martine sa 8. mája odohralo podujatie, ktoré spojilo historickú reflexiu s kultúrnou spomienkou – Matica slovenská si pripomenula 80. výročie oslobodenia Slovenska a ukončenia druhej svetovej vojny. V sídle tejto najstaršej slovenskej kultúrnej ustanovizne sa uskutočnila slávnosť venovaná osobnostiam, ktoré v čase vojny so cťou a odvahou vzdorovali fašizmu. Medzi ocenenými bol aj Ján Bulík (1. januára 1897 Kovačica – 30. januára 1942 Mauthausen).

 

Foto: FB Matica slovenská

 

Foto: FB Matica slovenská

 

Foto: FB Matica slovenská

 

Foto: FB Matica slovenská

 

Foto: FB Matica slovenská

 

Foto: FB Matica slovenská

 

Foto: FB Matica slovenská

 

Ján Bulík bol výnimočnou osobnosťou slovenského krajanského hnutia v bývalej Juhoslávii. Narodil sa v prostredí slovenskej menšiny, ktoré formovalo jeho silný národný a kultúrny charakter. Právnické vzdelanie získal na Právnickej fakulte v Belehrade, kde následne pôsobil ako advokát. Už ako mladý muž sa aktívne zapojil do organizovania spoločenského, kultúrneho a politického života Slovákov žijúcich na juhu Európy.

V rokoch 1932 – 1935 zastával post predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii, kde sa výrazne pričinil o zachovanie národného povedomia, jazyka a kultúry Slovákov v zahraničí. Pod jeho vedením sa Matica stala dôležitým centrom slovenského života v regióne a mostom medzi krajanmi a domovinou. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa Ján Bulík nezmieril s nastupujúcou totalitou a aktívne sa zapojil do odboja proti fašizmu. Jeho činnosť neostala bez následkov – v januári 1941 ho zatkli nacistické orgány a deportovali do koncentračného tábora Mauthausen, kde krátko po príchode zomrel.

Za svoju odvahu a obetu bol v roku 1992 vyznamenaný in memoriam Řádom T. G. Masaryka III. triedy. Na jeho počesť nesie meno ulica v Bratislave – Bulíkova ulica.

Ján Bulík je symbolom nielen krajanskej angažovanosti, ale aj nekompromisného odporu voči zlu. Svojím životom dokázal, že slovenský duch a zmysel pre spravodlivosť prekračujú hranice štátov aj časov.

Ján Bulík si zaslúži našu trvalú úctu ako symbol nezištnej oddanosti národu – svojím životom, prácou i obetou dokázal, že aj Slovák žijúci za hranicami môže byť pevným pilierom národnej identity a neochvejným obhajcom slobody a spravodlivosti.

Ocenenie in memoriam bolo odovzdané vnukovi Janka Bulíka.

Viac TU: https://matica.sk/matica-slovenska-si-uctila-maticnych-hrdinov-protifasistickeho-odboja-v-martine-si-pripomenuli-80-vyrocie-oslobodenia-slovenska-a-ukoncenia-2-svetovej-vojny/

 

Katarína Koňariková, riaditeľka
Krajanské múzeum Matice slovenskej v Martine

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus