Domovská

Stretnutie so Sládkovičom: Album spomienok a storočie živej tradície

Ako prejav úcty k tohtoročnej storočnici Žiackeho samovzdelávacieho krúžku Sládkovič na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci dnes zalistujme v albume spomienok. Nejde o hocijaký album – je to úhľadne zachovaný súbor fotografií z osláv jeho 50-ročnice v roku 1975, ktorého autorom je Pavel Mučaji. Tento vzácny dokument sa zachoval vďaka prof. Dr. Daniele Marčokovej, a my máme tú česť znovu otvoriť jeho stránky a precítiť ducha sládkovičovského tvorivého ovzdušia.

 

Stretnutie so Sládkovičom: Album spomienok a storočie živej tradície

 

Stretnutie so Sládkovičom: Album spomienok a storočie živej tradície

 

Stretnutie so Sládkovičom: Album spomienok a storočie živej tradície

 

Stretnutie so Sládkovičom: Album spomienok a storočie živej tradície

 

Stretnutie so Sládkovičom: Album spomienok a storočie živej tradície

 

Stretnutie so Sládkovičom: Album spomienok a storočie živej tradície

 

Stretnutie so Sládkovičom: Album spomienok a storočie živej tradície

 

Stretnutie so Sládkovičom: Album spomienok a storočie živej tradície

 

Na prelome októbra roku 1975 sa v Petrovci stretla generácia literárnych nadšencov, pedagógov, spisovateľov, študentov a detí – všetkých, ktorých spojilo slovo, myšlienka a vášeň pre slovenskú literatúru. Oslavy sa začali 1. októbra vyhlásením výsledkov literárneho súbehu, ktoré nasledovalo po slávnostných príhovoroch v priestoroch gymnázia. Medzi rečníkmi vystúpili aj významní predstavitelia kultúrneho a spoločenského života – Milenko Nikolić, pokrajinský tajomník pre vzdelávanie SAPV, Michal Madacký, predseda Socialistického zväzu pracujúcich v Petrovci a predseda krúžku Tomáš Čelovský.

Na literárnom večere pre žiakov, konanom 2. októbra v Dome kultúry, zazneli mená, ktoré v slovenskej a vo vojvodinskej literárnej obci rezonovali už vtedy – Elena Čepčeková, Irina Hardyová-Kovačevićová, Juraj Tušiak či Vladimír Dorča. Program otvoril prof. Samuel Gazdík a večer uvádzali žiačky Anna Koruniaková a Jarmila Kozová. Pre mladé publikum to bola príležitosť stretnúť sa s literatúrou priamo, živo, v kontakte s autormi, ktorí sa im prihovárali osobným a zrozumiteľným jazykom.

Tretí deň, 3. október, patril sympóziu s príznačným názvom Tvorivé ovzdušie Žiackeho samovzdelávacieho krúžku Sládkovič. Odborné príspevky zazneli z úst popredných odborníkov – medzi nimi Juraj Spevák, Michal Filip, Štefan Labáth či Miroslav Krivák. Bola to intelektuálna reflexia nad minulosťou, ale aj nad zmyslom a prítomnosťou literárnej výchovy mladých. Večer pokračoval poetickým podujatím Stretnutie pod lipami, ktoré sa konalo v slávnostnej sieni gymnázia. Tu zazneli hlasy dvadsiatich začínajúcich autorov z rôznych vojvodinských slovenských prostredí. S citom a profesionalitou večer uvádzala Mária Búriková zo Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu.

Záverečný deň osláv, 4. októbra, spojil v sebe športové podujatie, ale i vážne Zhromaždenie sládkovičovcov, ktoré sa konalo v telocvični gymnázia. Z 20 pozvaných autorov prišlo 17. Medzi nimi boli poprední predstavitelia slovenského vojvodinského literárneho života – Andrej Ferko, Pavel Bohuš, Ján Kopčok, Viera Benková Popitová a ďalší. Program viedli mladí – Mária Pocrňová a Miroslav Babiak – a obohatený bol aj hosťami z Belehradu a Somboru. Príspevok o slovenskej literatúre vo Vojvodine predniesol Jozef Valihora, asistent Filologickej fakulty, a prítomných oslovil aj predseda Združenia spisovateľov Vojvodiny Fehér Ferenc.

Tieto štyri októbrové dni v roku 1975 neboli len oslavou jubilea. Boli potvrdením, že krúžok Sládkovič nie je len historickou kuriozitou, ale živým kultúrnym dedičstvom, ktoré formovalo celé generácie tvorivých mladých ľudí. Každé podujatie nieslo pečať rešpektu k literatúre, potrebe tvorby, ale aj priateľstva, spolupatričnosti a hľadania zmyslu vo vzdelávaní mimo povinných osnov.

Dnes, po sto rokoch od jeho založenia, listujeme v albume z polovice cesty. V albume, ktorý nie je len zbierkou fotografií, ale kronikou ducha, zápalu a nadšenia. Čítame z tvárí, z postojov, z rečníckych póz, z úsmevov. A cítime, že ten duch – duch Sládkoviča – stále žije. Možno v inej podobe, v iných výrazoch, ale s tým istým zámerom: tvoriť, premýšľať, deliť sa o slovo.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus