V sobotu 24. mája 2025 sa v pivnickom Dome kultúry niesol večer v znamení hrdosti, radosti, spevu, tanca a hlbokých emócií. Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica, ktorý je už šesť desaťročí neoddeliteľnou súčasťou duchovného života tejto našej slovenskej osady, oslávil svoje 60. výročie slávnostným galakoncertom, ktorý bol dôkazom živej tradície, kolektívnej pamäti a neúnavnej práce generácií. Podujatie sa nieslo v duchu úcty k minulosti, hrdosti na prítomnosť a nádeje do budúcnosti. Spolok, ktorý sa od roku 1965 stará o zachovanie slovenského jazyka, piesne, tanca i obyčají, dnes tvorí viac než 170 aktívnych členov. Na javisku sa v tento pamätný večer vystriedalo až 152 účinkujúcich, pričom vystúpili všetky generácie – od najmladších členov DFS Ratolesť až po ostrieľaných tanečníkov folklórneho súboru V pivnickom poli či spevácke skupiny s bohatou históriou a skúsenosťou.
Foto: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Program bol výnimočný nielen svojou pestrosťou, ale aj dobrou dramaturgiou. Videoprojekcie archívnych záznamov a fotografií sa organicky prelínali s aktuálnymi choreografiami, často rovnakými ako kedysi. Nechýbalo ani zapájanie moderátorky priamo do deja vystúpení, čím sa celý večer stal jedným súvislým umeleckým príbehom.
Vystúpenia sprevádzal desaťčlenný orchester. Členovia orchestra, tanečníci i speváci boli odetí v krojoch, ktoré sú dôkazom bohatého krojového fondu spolku a jeho členov.
Sieň Domu kultúry bola plná a pre tých, ktorí si voľné miesto nenašli, alebo sa osobne nemohli zúčastniť, pripravil spolok aj živý prenos prostredníctvom Facebooku, kde si možno celé podujatie pozrieť aj spätne: https://www.facebook.com/SKUS.Pivnica
Večierok predstavoval poctu tradícii i ľuďom, ktorí ju tvorili a tvoria. Súčasťou galakoncertu bolo aj odovzdanie ďakovných listov a plakiet osobnostiam, ktoré stáli pri zrode alebo rozvoji spolku. Medzi ocenenými boli:
-Ján Guba, niekdajší predseda a zakladateľ Festivalu Stretnutie v pivnickom poli (ocenený in memoriam),
-Janko Čérny, prvý predseda SKUS Pivnica, kronikár a iniciátor vytvorenia Dňa spolku, spomienkovej izby i vydania monografie,
-Štefan Brňa, najdlhšie aktívny člen, ktorý aj počas týchto osláv hral v orchestri,
-Valentín Michal Grňa, predseda a Janko Merník, umelecký vedúci, ktorí roky obetavo seba dávali spolku.
Milina Sklabinská, zástupkyňa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, odovzdala spolku Pamätný list Dagmar Repčekovej, predsedníčky ÚSŽZ, ako poďakovanie za zachovávanie autentických foriem tradičnej kultúry, jej dokumentáciu a prezentáciu, ako aj za organizáciu najstaršieho festivalu ľudovej piesne mimo Slovenska – Stretnutia v pivnickom poli.
SKUS Pivnica nie je len folklórny súbor – je to spoločenstvo, ktoré žije tradíciou počas celého roka. Jej členovia organizujú podujatia ako stavanie mája, priadky, novoročné zábavy či stretnutia, ktoré sú vždy spoločnou prácou rodín i celej dediny. Spolupatričnosť, nadšenie a oddanosť boli cítiť aj počas koncertu, ktorý bol odmenený vďačným a dojímavým potleskom publika.
Predseda spolku Miroslav-Juraj Béla pripomenul, že SKUS Pivnica nepretržite pracuje od svojho vzniku a dnes patrí medzi najväčšie dolnozemské spolky. Poďakoval sa všetkým, ktorí počas desaťročí prispeli k jeho rozvoju, a zároveň avizoval budúcoročné jubilejné 60. výročie Festivalu Stretnutie v pivnickom poli, na ktoré sa už teraz pripravujú.
Slávnostné piesne Stratené letá a Po nábreží koník beží zazneli v závere večera z úst všetkých účinkujúcich i obecenstva, čo umocnilo emotívny rozmer a predstavovalo dojímavú bodku.
SKUS Pivnica v ten sobotný večer, rovnako ako aj v priebehu desaťročí dokázal, že folklór nie je len o minulosti, ale najmä o prítomnom a budúcom živote celej dediny. Ako sa uvádza aj na ich oficiálnej stránke https://skuspivnica.org.rs/, cieľom súboru je „vytvárať a interpretovať autentické a štýlovo čisté choreografie s pôvodnými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry", čo sa aj v tento večer potvrdilo do posledného detailu.
Ako to krásne vyjadrila aj Milina Sklabinská:
„Bravo Pivnica, je vždy radosť vrátiť sa do tejto obce plnej srdečných ľudí a autentických prejavov slovenskej ľudovej kultúry."
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)