V nedeľu 1. júna 2025 v Trenčianskych Stankovciach odhalili pamätnú tabuľu Jánovi Branislavovi Mičátkovi (1837, Trenčianske Stankovce – 1905, Kysáč). Odhaleniu tabule predchádzali Služby Božie. Slávnostným kazateľom Božieho slova bol biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku d.p. Jaroslav Javorník. Na bohoslužbách sa zúčastnil aj evanjelický farár Ondrej Peťkovský s manželkou Zuzanou, tiež evanjelickou farárkou. Farár Peťkovský, pôvodom z bývalej Juhoslávie, bol vysvätený za kňaza 25. februára 1973 v Kysáči – v mieste, kde Mičátek pôsobil väčšinu svojho života.
Foto: Daniela Marčoková
Pred odhalením tabule životnú púť Jána Mičátka priblížila prof. Dr. Daniela Marčoková z Kysáča.. Pripomenula, že slovenskí prisťahovalci do dnešnej Vojvodiny prichádzali bez vlastných duchovných a kultúrnych vodcov, no Mičátek patril medzi prvú generáciu vzdelaných ľudí, ktorí dokázali túto medzeru zaplniť. Po pôsobení v Laliti sa 15. októbra 1862 stal učiteľom v Kysáči, kde sa veľmi rýchlo zaradil medzi najaktívnejších predstaviteľov slovenského kultúrneho a spoločenského života.
Spolu s farárom Jurajom Jesenským sa podieľal na zakladaní Slovenského čítacieho spolku a organizovaní zbierky na podporu Matice slovenskej. Ako jeden z jej zakladajúcich členov bol menovaný povereníkom pre Báčku a Dolnú zem a zaslúžil sa o šírenie národného povedomia medzi dolnozemskými Slovákmi. V čase maďarizačného tlaku bol v roku 1894 proti svojej vôli pozbavený učiteľského úradu, no ani to nezlomilo jeho odhodlanie pracovať pre národné záujmy.
Prof. Marčoková zdôraznila, že Mičátek nebol len učiteľom v triede, ale aj učiteľom národa. Okrem pedagogickej práce organizoval divadelné predstavenia, prispieval do slovenských i srbských periodík a udržiaval korešpondenciu so slovenskou inteligenciou v Hornom Uhorsku. Jeho život bol naplnený službou národu, ako to dokladajú aj jeho slová adresované deťom: „Žiadam od dietok mojích..., aby verne národu Slovenskému slúžili."
Na jeho pamiatku odhalili pamätnú tabuľu, ktorej súčasťou je QR kód smerujúci na stránku Wikipédie: https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Branislav_Mi%C4%8D%C3%A1tek. Text o Jánovi Mičátkovi na Wikipédii aktualizovala prof. Dr. Daniela Marčoková a spracoval ho kysáčsky rodák a evanjelický farár Mgr. Ivan Klinko. Ide tak o dôstojnú kombináciu tradičnej i digitálnej formy pamäti, vďaka ktorej môžu aj budúce generácie rýchlo a jednoducho spoznať život a odkaz tejto významnej osobnosti.
Symbolický moment slávnosti nastal, keď stuhu na pamätnej tabuli rozviazala Eleonóra Junod-Mičátková, pravnučka Jána Mičátka, ktorá dnes žije vo Švajčiarsku. Jej prítomnosť podčiarkla kontinuitu rodinnej a národnej pamäte.
Daniela Marčoková tiež zdôraznila, že Kysáč, kde Ján Mičátek pôsobil najdlhšie, nezabúda na svojich buditeľov. Na kysáčskom cintoríne bola minulý rok, pri príležitosti 150. výročia narodenia Mičátkovho syna Ľudovíta, odhalená pamätná tabuľa venovaná všetkým členom tejto rodiny, ktorí sú pochovaní na miestnom cintoríne. Kysáčania aj týmto spôsobom prejavili úctu rodine, ktorá zanechala hlbokú stopu v kultúrnom a náboženskom živote dolnozemských Slovákov.
„Nech je mu požehnaná pamiatka v rodine, cirkvi i v národe," zaznelo na záver slávnosti – ako výstižné zhrnutie odkazu muža, ktorého nazývali baťkom Mičátkom a ktorý svoj život zasvätil službe slovenskému ľudu.
Slávnostné bohoslužby s odhalením pamätnej tabule usporiadali Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Trenčianske Stankovce, Obec Trenčianske Stankovce a občianske združenia Naše korene v Trenčianskych Stankovciach.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)