Domovská

Keď ticho znie hlasnejšie než slová

Pred budovou Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci sa opäť zhromaždili občania. Miesto, ktoré sa pred týždňom stalo symbolom hanebného porušenia ľudských a menšinových práv počas volebnej schôdze Matice slovenskej v Srbsku, dnes naplnil hlas vojnových veteránov a ticho, ktoré potom nasledovalo, bolo silné, výrečné a plné dôstojnosti.

 

Keď ticho znie hlasnejšie než slová

 

Keď ticho znie hlasnejšie než slová

 

Keď ticho znie hlasnejšie než slová

 

Keď ticho znie hlasnejšie než slová

 

Keď ticho znie hlasnejšie než slová

 

Keď ticho znie hlasnejšie než slová

 

Keď ticho znie hlasnejšie než slová

 

Keď ticho znie hlasnejšie než slová

 

Keď ticho znie hlasnejšie než slová

 

Keď ticho znie hlasnejšie než slová

 

Už niekoľko mesiacov prebieha po celom Srbsku séria pokojného občianskeho odporu. Šestnásť minút ticha – za každého jedného zo šestnástich tragicky zosnulých pod zrúteným prístreškom na železničnej stanici v Novom Sade – sa stalo symbolickým gestom, ktoré presahuje hranice konkrétnej tragédie. Toto ticho je výkrikom proti bezpráviu, ignorancii, arogancii moci. Je to ticho, ktoré si pýta zodpovednosť.

Dnes toto ticho odzváňalo aj v Petrovci. Protestujúci občania, ktorí sa v predchádzajúcich mesiacoch spontánne zhromaždili a pred týždňom sa postavili aj za slovenskú komunitu a jej právo na slobodné zhromaždenie, aj dnešnou akciou vyjadrili zároveň solidaritu so študentmi, ktorí bojujú za demokratické hodnoty v celej krajine. Prítomnosť asi štyridsiatich vojnových veteránov dodala zhromaždeniu silný ľudský aj etický rozmer.

Zvlášť dojemným momentom bolo odovzdanie Ďakovného diplomu Miroslavovi Rybárskemu – vojnovému veteránovi z Báčskeho Petrovca, ktorý sa pred týždňom postavil mužom v čiernom. Tým, ktorí mu násilím bránili vstúpiť na zhromaždenie Matice, pobúrene ukázal legitimáciu obrancu vlasti. Bol to akt statočnosti – v minulosti vojenskej, teraz občianskej. Jeho slová, ktorými vyzýval údajných "obrancov štátu", aby aj oni preukázali, čo vlastne a koho bránia, zarezonovali hlboko.

Dnes sme videli, že zápas za spravodlivosť nemá uniformu, národnosť ani vek. Je to zápas každého človeka, ktorý sa odmieta nečinne prizerať, keď sa porušujú práva jeho suseda, menšiny, či študenta, ktorého hlas je umlčiavaný. Vojnoví veteráni dnes dokázali, že obrana Srbska pokračuje aj tu, v Petrovci, na ceste, kde si občania minútami ticha pýtajú pravdu, dôstojnosť a rešpekt.

Nie je náhoda, že sa dnes v tomto tichu opäť otvorila aj téma slovenskej menšiny. Práve vďaka občianskemu odporu, médiám a ľuďom, ktorí sa odvážili postaviť za spravodlivosť, sa pred týždňom porušenie práv Slovákov v Srbsku dostalo do celosrbského povedomia. Nie úradné stanoviská, nie oficiálne inštitúcie – ale občania vybojovali viditeľnosť pre komunitu, ktorá bola v ten deň zamknutá za dverami divadla.

Dnešný deň v Petrovci je dôkazom, že keď štát zlyháva, občania môžu byť jeho svedomím. A keď sa k hlasu Slovákov pridávajú študenti, veteráni a široká verejnosť, už to nie je len otázka jednej národnosti – ale otázka spoločnej budúcnosti, v ktorej by demokracia nemala byť iba slovom na papieri.

V tichu dnešného zoskupenia akosi chýbali slová vďaky z úst novozvoleného matičného predsedu MSS, ktorý sa pred týždňom na ten post dostal predovšetkým vďaka hluku protestujúcich občanov.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus