Zdravie, veda, príroda a podnikanie sa spojili v jednom nadšenom mladom mužovi z Kysáča – Petrovi Ďurovkovi. Molekulárny biológ, ktorý momentálne študuje doktorandský program na Univerzite Komenského v Bratislave, sa rozhodol svoje vedomosti a lásku k prírode pretaviť do konkrétneho činu: rozbehol pestovanie húb a hlív v rodnom Kysáči. „Od detstva ma fascinovala príroda a najmä huby," spomína Peter, ktorý ako chlapec rád trávil čas v lesoch či na kanáli, pozoroval prírodu a už vtedy vnímal krásu a tajomstvá húb. Vzťah k vede si prehĺbil počas štúdií na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, kde ho najviac zaujímali fyzika, matematika a biológia. Po ukončení bakalárskeho stupňa v odbore medicínska biológia sa rozhodol pre magisterské a následne doktorandské štúdium molekulárnej biológie.
Hoci čas trávi prevažne v Bratislave, každé dva týždne sa vracia do Kysáča, kde osobne dohliada na pestovanie húb a vykonáva práce, ktoré nie je možné zvládnuť na diaľku. Moderné technológie mu síce umožňujú sledovať teplotu a vlhkosť v pestovateľských priestoroch, ale samotné pestovanie si vyžaduje osobnú prítomnosť, presnosť a starostlivosť.
Od hlivy ustricovitej po leviu hrivu
Na jar tohto roku spustil pestovanie húb vo väčšom rozsahu. Vďaka rodinnému zázemiu – otec už pred rokmi pestoval hlivu ustricovitú (srb. bukovača) – mal k dispozícii chladiareň aj priestor, kde je možné kontrolovať klimatické podmienky. Najväčšou investíciou bol pasterizátor, ktorý im podľa vlastného návrhu vyhotovil miestny majster – namiesto tisícok eur ich vyšiel na 100-tisíc dinárov.
Peter pestuje okrem bežnej hlivy ustricovitej aj menej známe a vysoko cenené druhy ako lavlja griva (Hericium erinaceus – "levia hriva" alebo koralovec ježovitý). „Levia hriva je vynikajúcou potravou pre neuróny, zlepšuje trávenie, a hoci je jedlá, ľudia ju takmer vôbec nepoznajú," vysvetľuje Peter.
Tento strapatý hríb a jeho výťažky využívajú v ázijských krajinách už po celé stáročia. Hovorí sa, že má silu leva. Je kúzelníkom v oblasti nervovej regenerácie. Najpozitívnejšie vplýva na mozog, srdce a trávenie. Nápomocná je aj pri posilnení imunitného systému (https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/dokazane-huba-levia-hriva-podporuje-rast-nervov-a-zlepsuje-pamat/).
Pestuje tiež hubu ćuranov rep (Trametes versicolor – trúdnikovec pestrý) či hubu Reishi (Ganoderma lucidum – "huba nesmrteľnosti"). Každý z týchto druhov má špecifické liečivé účinky – od podpory nervového systému, imunity až po reguláciu krvného cukru a krvného tlaku. Z niektorých sa pripravujú čaje alebo extrakty, iné sú jedlé a výživné. „Z trúdnikovca sa robia výťažky – je nejedlý, ale výrazne pomáha imunite a srdcovej činnosti."
Organické pestovanie s dôrazom na vedu
Pri pestovaní húb je kľúčová sterilita a presne nastavené podmienky – substrát musí byť hydratovaný a sterilizovaný, vlhkosť v miestnosti sa má pohybovať od 85 do 95 %, teplota okolo 17 stupňov Celzia, striedanie svetla a tmy po 12 hodinách a koncentrácia CO₂ nesmie presiahnuť 700 ppm. Mikroskopická precíznosť a každodenná kontrola robia z tejto činnosti doslova biologický experiment.
Pestovanie prebieha v substráte z peliet, pšenice a otrúb, pričom Peter používa mycélium vo forme tekutej kultúry – najčastejšie zo Slovenska alebo z Nemecka. Celý cyklus pestovania – od inokulácie substrátu po zber – trvá spravidla štyri týždne.
Huby predáva priamo doma v Kysáči, ale aj na trhoch v Novom Sade a v niektorých špecializovaných obchodoch. V ponuke má aj sušené huby a plánuje vyrábať extrakty. V budúcnosti chce založiť aj vlastné laboratórium pre vývoj kultúr a výskum nových druhov.
Oslovuje aj slovenské trhy
Hoci huby zatiaľ predáva len v Srbsku, plánuje rozšíriť aktivity aj na Slovensko – najmä predaj tekutých kultúr. Samotné plodnice na predaj na Slovensku zatiaľ nechystá. V súčasnosti pestuje 15 druhov húb a rád by pridal ďalšie – napríklad smrčky, ktoré si však vyžadujú špeciálne podmienky (napr. fóliovníky alebo skleníky).
Tento náš mladý molekulárny biológ zároveň upozorňuje, že hoci ide o organickú výrobu, je potrebné huby oficiálne zaregistrovať ako organické produkty, aby mohli získať patričný certifikát. Jeho cieľom je práve takáto certifikovaná výroba s dôrazom na kvalitu, vedu a udržateľnosť.
Budúcnosť je huba
Vo Vojvodine zatiaľ nie je veľa pestovateľov, ktorí by sa zameriavali na liečivé alebo menej známe druhy húb. Najrozšírenejšie sú šampiňóny a hliva ustricovitá, ktoré rýchlo rastú a dávajú veľkú úrodu. Peter Ďurovka však verí, že spotrebitelia postupne objavia aj chuťové a zdravotné výhody iných druhov.
„Každá huba má inú textúru, vôňu a chuť. Dôležité je, aby ľudia spoznali ich hodnotu a výnimočnosť," dodáva.
Ak sa jeho plány naplnia, Kysáč sa možno čoskoro stane známym aj ako centrum liečivých húb – vďaka tomuto mladému biológovi, ktorý z lásky k prírode a vďaka vede začína vytvárať niečo nové a výnimočné.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)