Dátum 27. jún 1875 je v dejinách evanjelickej cirkvi v Kulpíne zapísaný zlatými písmenami. V ten deň bol po dlhoročných bojoch a prieťahoch slávnostne položený základný kameň nového evanjelického kostola. Kulpínsky farár Félix Kutlík, v poradí štvrtý duchovný správca zboru, o tejto udalosti zapísal do zborovej kroniky tieto pamätné slová: „Kladenie uhelného kameňa stalo sa 27. júna. Po odbavení služieb Božích v starom chráme, zástup so spevom piesni Pán Bůh jest má sila a doufání stúpal k novému chrámu, sprevádzaný súc so streľbou mažiarov a zvonením."
Táto historická udalosť bola vyvrcholením dlhého a neľahkého obdobia. Kulpínsky cirkevný zbor v roku 1832 povolal za farára Daniela Koléniho (Kolényi), ktorý predtým pôsobil v susednej nemeckej cirkvi v Novej Šove. Koléni bol horlivým obhajcom slovenského evanjelictva a v období silnej maďarizácie vytrvalo bojoval za právo na slovenský jazyk v cirkvi aj v školách. Jeho nekompromisný postoj mu vyniesol dôveru cirkvi, keď bol menovaný za škôldozorcu slovenských evanjelických škôl v Dolnej zemi – v Južnom Uhorsku.
Práve počas Koléniho pôsobenia, ktoré trvalo celých 43 rokov, sa po dlhých 25 rokoch súdnych sporov cirkev rozhodla postaviť nový chrám. Základy sa začali kopať v máji 1875 na mieste kúpeného kaštieľa. Hoci sa Koléni dožil slávnosti kladenia základného kameňa, chrámu sa už nedočkal. Zomrel 17. októbra 1875 v Kulpíne a je tam aj pochovaný. V tom čase bol kostol vybudovaný len po okná.
Stavbu dokončil jeho nástupca Félix Kutlík. Chrám bol dostavaný v roku 1879 a dňa 19. októbra toho istého roku ho slávnostne posvätil senior Gabriel Belohorský. Odvtedy si kulpínski evanjelici každoročne v prvú nedeľu po 19. októbri pripomínajú pamiatku posvätenia chrámu Božieho – medzi ľudom známu ako „Kirvaj".
FOTO 3
Kostol bol postavený v neorománskom slohu podľa návrhu a pod vedením novosadského staviteľa Alojza Coceka. Stavba stála 15 000 zlatých. Náklady cirkev uhradila najmä z vlastných zdrojov – manželský pár, dom či polovičná sesia zeme boli hodnotené sumou 20 zlatých. Na začiatku boli vo veži osadené dva staré zvony. Kostol s pôdorysom 465 m² má 15 metrov na šírku a 31 metrov na dĺžku.
V čase prvej svetovej vojny boli pôvodné zvony z veže rekvirované. V roku 1923 boli nahradené dvoma novými zvonmi odliatymi v Ľubľane – jeden váži 740 kg, druhý 460 kg. V kostole sa nachádza aj dvojmanuálový organ zakúpený v roku 1891 v Pešti. Jeho osobitosťou je socha kráľa Dávida s harfou umiestnená nad píšťalami, ktorá z neho robí výnimočný hudobný nástroj. Oltár zdobí obraz Poslednej večere, inšpirovaný Leonardom da Vinčim. Osobitý detail spočíva v tom, že Judáš sa pozerá priamo na pozorovateľa.
V nedeľu 29. júna 2025 v rámci predpoludňajších služieb Božích v kulpínskom kostole si pripomenú 150. výročie kladenia základného kameňa.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)