V roku 2025 sa uskutočnil 1. ročník výmenného projektu „Korene našich predkov", ktorý prepojil Základnú školu na Kukučínovej ulici v Detve a Základnú školu maršala Tita v Padine (Srbsko). Projekt vznikol s cieľom posilniť historické a kultúrne väzby medzi slovenskou komunitou v zahraničí a ich domovinou. Realizovaný bol vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pod vedením Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj Padina (AERD Padina). Autorkou projektu je pani Danka Markušová.
Detva v Padine: Cesta za koreňmi
Dňa 12. mája 2025 sa deti z Detvy vydali na cestu do Padiny. Privítala ich riaditeľka školy v Padine, pani Ljudmila Toman, ktorá im predstavila školu. Deti sa zúčastnili aktivít projektu „Učíme sa spoznávať históriu našich predkov – 2. ročník". Vzájomne sa zoznámili s padinskými rovesníkmi a začali nadväzovať prvé priateľstvá.
Výnimočným zážitkom bola prehliadka Padiny so sprievodcom Pavlom Petrášom, zakladateľom Slovenského etno múzea. Rozprával o živote prvých slovenských osadníkov, ktorí prišli do Padiny v roku 1806 zo Zvolenskej stolice – najmä z Detvy a okolia. Deti si mohli prezrieť viac ako 30 000 exponátov, ktoré dokumentujú život slovenských predkov.
Deti navštívili Alaš – miesto, kde stála prvá studňa pre Padinčanov, zabavili sa na športovom popoludní v areáli FK Dolina a navštívili Belehrad, kde sa oboznámili s históriou pevnosti Kalemegdan.
Padina v Detve: Návrat k domovine predkov
V dňoch 22. – 26. júna 2025 sa výmena obrátila – Detva sa stala hostiteľom dvadsiatich žiakov a pedagógov z Padiny. Deti zo Srbska privítali kamaráti zo Základnej školy na Kukučínovej ulici s pani riaditeľkou Janou Krnáčovou a pán Slavomír Ciglan, viceprimátor mesta Detva. Potom sa už pustili do spoznávania regiónu Podpoľania, odkiaľ ich predkovia pred 219 rokmi odišli na Dolnú zem.
Padinčania navštívili Podpolianske múzeum, kde im o histórii Detvy porozprávala pani riaditeľka Renáta Babicová. Nasledovala prehliadka Masarykovho dvora a zábava na lanovej dráhe v Stožku. Nechýbala návšteva Vagačovho domu – prvej bryndziarne na Slovensku. Padinčanov pozdravili aj členovia Denného centra č. 1, s ktorými naša škola dlhodobo spolupracuje v rámci projektu Spolu nám je krajšie. Veľkým zážitkom pre všetkých bolo stretnutie s pánom Vladimírom Strmeňom, priamym účastníkom Slovenského národného povstania. V programe nechýbali ani naše folklórne tradície – školu tanca si pre našich hostí pripravil DFS Ratolesť. Spoločné tancovanie na amfiteátri, kde sa každoročne konajú Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, bolo pre deti z Padiny výnimočný okamih – stáli na pódiu, kde vystupujú folklórne súbory z celého sveta, vrátane Srbska. O ubytovanie sa postarala pani Slávka Babicová z Pivnice pri studni, ktorej patrí veľká vďaka za starostlivosť.
Spoločné hodnoty, budúcnosť a trvalá spolupráca
Projekt „Korene našich predkov" je o hľadaní identity, posilňovaní kultúrnych väzieb a rozvíjaní priateľstiev medzi mladými ľuďmi. Umožňuje deťom prežiť históriu, vnímať kultúru vlastného národa a objaviť hodnoty, ktoré spájajú Slovákov doma i v zahraničí.
Realizátori projektu očakávajú:
• zvýšenie záujmu detí o slovenský jazyk a kultúru,
• rozšírenie spolupráce medzi slovenskými komunitami,
• prehĺbenie poznania histórie predkov,
• nadviazanie trvalých priateľstiev medzi žiakmi,
• posilnenie povedomia o práci školy v Padine a v Detve.
Projekt sa konal rok pred 220. výročím príchodu Slovákov do Padiny, ktoré si pripomenieme v roku 2026. Cieľom je, aby sa výmenný program stal tradíciou a každý rok sa rozšíril aj na ďalšie slovenské komunity v zahraničí. V Padine je silná a aktívna komunita, ktorá má záujem udržať živé spojenie so Slovenskom a dôstojne si uctiť svoj pôvod.
„Aby deti vedeli, kto sú, odkiaľ pochádzajú – a boli na to hrdé.
Zš Kukučínova Detva
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)