Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov v Galante končí s prípravami vydania výnimočnej publikácie s názvom KULPÍN – dejiny, matrika, rodokmene. Kniha vznikla ako výsledok niekoľkoročného výskumu, ktorý si kládol za cieľ komplexne spracovať dejiny jednej z významných slovenských osád vo Vojvodine. Na tvorbe publikácie sa podieľal odborný tím v zložení Dipl. inž. polj. Katarína Pucovská, prof. Dr. Daniela Marčoková, PhDr. Ján Hovorka, Ing. Ľubomír Kmeť, PhDr. Pavol Komora a Ing. Juraj Hovorka. Editormi knihy sú prof. Dr. Daniela Marčoková a PhDr. Pavol Komora, odbornými recenzentmi prof. PaedDr. Miroslav Kmeť, PhD. a akademik prof. Dr. Ján Kišgeci, Dr. h. c.
Publikácia sleduje tri hlavné ciele:
1. Syntetizovať historické poznatky o Kulpíne, a to od prvých zmienok o osídlení až po súčasnosť, pričom sa opiera o odborné aj laické pramene.
2. Zviditeľniť osobnosti a rody, ktoré ovplyvnili vývoj obce a šírili jej meno za hranicami regiónu.
3. Sprístupniť genealogické informácie prostredníctvom rozsiahlej analýzy matričných záznamov a vytvorenej databázy rodokmeňov, dostupnej aj v elektronickej podobe.
Autori knihy pristupujú k histórii Kulpína opierajúc sa o archívne dokumenty, cirkevné a štátne matriky, dobovú tlač, literárne i pamäťové zdroje. Osobitnú pozornosť venujú kolonizačným procesom, ktoré do Kulpína priviedli slovenských prisťahovalcov počas 18. a 19. storočia, ako aj ich pôsobeniu v miestnej cirkvi, škole a verejnom živote. Cenným prínosom je kapitola o dejinách školstva, keďže tunajší obyvatelia si založili školu už v roku 1789, skôr než vznikol samostatný evanjelický cirkevný zbor.
Jedným z hlavných pilierov knihy je genealogický výskum založený na spracovaní cirkevných matrík. Vďaka tímu členov Občianskeho združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov v Galante pod vedením predsedu Ing. Ľubomíra Kmeťa bola zostavená obsiahla elektronická databáza krstov, sobášov a úmrtí v Kulpíne od konca 18. storočia prakticky až po súčasnosť. Špeciálny program vytvorený Ing. Ľ. Kmeťom umožní čitateľom nahliadnuť do demografického vývoja a sledovať vlastné rodinné línie s možnosťou automatického generovania rodostromov osôb nachádzajúcich sa v databáze.
Publikácia však presahuje rámec miestnych dejín. Pripomína účasť kulpínskych osobností ako Viliama Paulinyho-Tótha či Milana Hodžu v širšom politickom dianí, sleduje vývoj národnej identity Slovákov vo Vojvodine a poskytuje reflexiu na spoločenské premeny regiónu.
"KULPÍN – dejiny, matrika, rodokmene" nie je len kniha pre historikov. Je to dielo, ktoré osloví aj potomkov kulpínskych rodov roztrúsených po svete, rodákov, učiteľov dejepisu i všetkých záujemcov o dolnozemskú históriu. Je to spojenie pamäti, identity a odborného bádania – dôkaz, že aj dejiny jednej malej obce môžu byť veľké.
„Všeobecne povedané, považujem predloženú publikáciu za výborný zdroj informácií, detailnú faktografickú databázu pre bádateľov, ako aj záujemcov o históriu a kultúru Slovákov. Práca je hodnotným príspevkom k poznaniu slovenského vysťahovalectva a udržiavania kultúrnej identity Slovákov na Dolnej zemi. Jej spracovanie je dôkladné, obsahovo bohaté a metodologicky korektné," uviedol v oponentskom posudku Miroslav Kmeť.
Podľa Jána Kišgeciho jedným z najsilnejších aspektov publikácie je práca s matrikami a zostavenie rodokmeňov. „Tento prvok dodáva knihe výnimočnú hodnotu – prepája totiž kolektívnu pamäť s konkrétnymi osobnými príbehmi a osudmi. Takáto kombinácia faktografie a osobnej roviny vytvára z publikácie nielen historický prameň, ale aj čítanie, ktoré dokáže osloviť aj emocionálne."
Text je sprevádzaný bohatým obrazovým materiálom, mapami, fotografiami a prehľadnými tabuľkami, čo zvyšuje jeho prehľadnosť a príťažlivosť.
Týmto dielom autorský kolektív naplnil dôležité miesto v mozaike slovenskej vojvodinskej histórie. Kniha zároveň vytvára predpoklad pre ďalší výskum a popularizáciu regionálnych dejín, ktoré si zasluhujú našu pozornosť.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)