Domovská

Slováci z celého sveta oslávili svoj deň v Bratislave

V tieni majestátnych stromov bratislavského Sadu Janka Kráľa sa 5. júla 2025 uskutočnilo slávnostné podujatie Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Stretnutie, ktoré každoročne organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), sa opäť stalo dôstojným symbolom spolupatričnosti a identity slovenských komunít roztrúsených po celom svete. Vďaka priamemu prenosu mohli byť súčasťou tejto udalosti aj krajania, ktorí nemohli osobne prísť do vlasti.

 

Foto: Screenshot

 

Foto: Screenshot

 

Foto: Screenshot

 

Foto: Screenshot

 

Foto: Screenshot

 

Foto: Screenshot

 

Foto: Screenshot

 

Foto: Screenshot

 

Foto: Screenshot

 

Foto: Screenshot

 

Foto: Screenshot

 

Moderátorkou programu bola Mgr. Art. Milina Sklabinská, PhD., ktorá na úvod pozdravila hostí a uviedla hlavných rečníkov. Ako prvá sa prihovorila predsedníčka ÚSŽZ Ing. Dagmar Repčeková, ktorá zdôraznila význam tohto dňa pre celosvetovú slovenskú komunitu. Pripomenula, že hoci je Deň Slovákov žijúcich v zahraničí zároveň štátnym sviatkom Slovenskej republiky a významným dňom pre Slovákov žijúcich v Maďarsku, z tohto dôvodu sa zástupcovia štátnych inštitúcií nemôžu každoročne plnohodnotne zúčastniť osláv v Bratislave. Navrhla preto diskusiu o zmene termínu pamätného dňa, aby sa mu dostalo samostatného priestoru v kalendári slovenských štátnych a kultúrnych podujatí.

Za Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa následne prihovoril Roman Bužek, generálny riaditeľ verejnej a kultúrnej diplomacie, ktorý ocenil úlohu krajanov pri šírení dobrého mena Slovenska vo svete. Svoj príhovor zakončil citátom z básne Milana Rúfusa: Domovina nie je na mape, je v srdci...

Kultúrna časť programu sa niesla v duchu hlbokej spätosti s rodnou krajinou. Milina Sklabinská otvorila umelecký blok veršami básne Tulácka od Juraja Mučajiho. Odišli mnohí a mnohí pôjdu...Potom zaznela zmes slovenských piesní z Vojvodiny, ktoré zaspievali Renata Rybárová a Anita Rybárová Valachová.

K prítomným sa prehovorila aj Monika Sabová, riaditeľka slovenských vzdelávacích inštitúcií v Budapešti, po ktorej vystúpila spevácka skupina žiakov a pedagógov z tejto školy.

Silné posolstvo zaznelo aj z úst Ing. Jarmily Buchovej, PhD. z Nemecka, ktorá zdôraznila význam lásky k vlasti a zachovávania slovenskosti v zahraničí. Mgr. Jarmila Roser z Rakúska emotívne zarecitovala svoju báseň Dve srdcia života o dvoch domovinách a dvoch srdcových komorách. Silný osobný príbeh priniesla aj Miriam Normore, predsedníčka folklórneho súboru Vychodna Slovak Dancers z Kanady, ktorá opísala svoje hľadanie domova a ako ho napokon našla v rodine tohto súboru. Následne sa súbor predstavil slovenskými piesňami.

Symbolickým zavŕšením programu bolo kladenie vencov ku kameňu venovanému Slovákom v zahraničí v Sade Janka Kráľa – miestu, ktoré sa stáva každoročne srdcom krajanskej spolupatričnosti. Vence ku kameňu položili predstavitelia Zväzu Slovákov v Maďarsku, Nadácie Národný pamätník slovenského vysťahovalectva, Rady slovenskej národnostnej menšiny mesta Osiek, Slovenského kultúrneho centra Našice, slovenského gymnázia v Budapešti, Únie slovenských organizácií v Maďarku, predstaviteľky Sloveniek v USA, predstavitelia súboru Východná Slovak Dancers, tiež slovenskej samosprávy v Budapešti, zahraničných Slovákov v Nemecku a Anglicku a ďalší. Kytica od vojvodinských Slovákov chýbala. Avšak, sviatok Slovákov si svojou prítomnosťou uctil veľvyslanec Srbska v Bratislave Aleksandar Nakić.

Na záver zaznela pieseň, ktorá nesie v sebe hlboké vyznanie lásky k Slovensku – Najkrajší kút tejto zeme v podaní operných spevákov Jozefa Ivašku st. a Jozefa Ivašku ml. Otec a syn spoločne pripomenuli, že slovenská krajina je nielen miestom, ale aj duchovným priestorom, ktorý si nesú Slováci vo svojich srdciach kdekoľvek žijú.

Video záznam z tohto podujatia si možno pozrieť TU:
https://www.youtube.com/watch?v=yHe3pNusHCs

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus