Medzinárodný krajanský festival 2025 oslávi slovenskosť bez hraníc
Rok 2025 je vyhlásený za Rok zahraničných Slovákov a jeho vrcholným podujatím bude Medzinárodný krajanský festival, ktorý sa uskutoční 1. a 2. augusta v Martine, v areáli sídelnej budovy Matice slovenskej. Počas dvoch dní sa slovenské kultúrne dedičstvo zo štyroch kútov sveta stretne na jednom mieste. Predstavia sa krajanské folklórne súbory zo Srbska, Francúzska, Maďarska a ďalších krajín, ktoré prinesú kus domova zo zahraničia priamo na Slovensko. Z Vojvodiny to budú spolky, ktoré už desaťročia pestujú slovenské piesne, tance a zvyky v zahraničí. V sobotu 2. augusta sa v hlavnom popoludňajšom bloku predstavia: Komorný zbor Zvony zo Selenče, KUS Jána Kollára – Selenča, KUS Zvolen – Kulpín, KUS Mladosť – Lug a FS Vreteno KS Kysáč. Tieto súbory budú tvoriť významnú časť festivalového koloritu. Ich vystúpenia budú nielen folklórnym zážitkom, ale aj dôkazom, že slovenská kultúra žije a rozvíja sa aj za hranicami rodnej krajiny.
Festival v Martine ponúkne bohatý program pre všetky vekové kategórie. V piatok podvečer odštartuje hudobný program vystúpením Veroniky Rabady, skupiny Verona, nasledovať bude koncert Dominiky Mirgovej a večerný DJ. V sobotu večer v rámci slávnostného galaprogramu vystúpi aj známa skupina Iconito, FS Chemlon a znovu Dominika Mirgová.
Súčasťou festivalu budú aj diskusie s osobnosťami verejného a kultúrneho života – vystúpia spisovateľ Jozef Banáš, moderátor a publicista Maroš Smolec, ako aj folklorista Štefan Packa.
Pre rodiny je pripravený sprievodný program: stánky s občerstvením, remeselné dielne, atrakcie pre deti a výstava krojov a klenotov z Archívu Matice slovenskej.
Festival bude skutočným stretnutím domova so svetom. Ako zdôrazňujú organizátori: „Festival bude miestom, kde sa minulosť stretne so súčasnosťou, tradícia s moderným prejavom a kde sa Slováci z celého sveta spoja, aby spoločne oslávili svoje korene, identitu a kultúru bez hraníc."
Vstup na festival je voľný.
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)