Domovská

150 rokov od úmrtia Daniela Koléniho

V dnešný deň, 17. októbra 1875, v Kulpíne zomrel Daniel Koléni (4. novembra 1800, Myjava, Slovensko – 17. októbra 1875, Kulpín, Srbsko). Stalo sa to päť mesiacov po tom ako v máji toho istého roku 1875 položil základný kameň nového kulpínskeho chrámu. V bežnom roku si pripomíname tiež aj 225 rokov od narodenia Daniela Koléniho. Daniel Koléni (Kolényi) bol tretím kulpínskym evanjelickým farárom a tento zbor viedol až 43 rokov. Pred príchodom do Kulpína pôsobil v období 1826 – 1832 v nemeckom evanjelickom cirkevnom zbore v Uj Šove (dnes Ravno Selo). Na dolnú zem prišiel s manželkou Zuzanou Valenčíkovou zo Senice, s ktorou mali päť detí. Všetky im však v útlom veku zomreli a všetky sú pochované na cintoríne v Šove. Následkom vyčerpania a veľkého žiaľu umrela v roku 1832 aj ich matka. Krátko po jej smrti Daniel Koléni prijal pozvanie od evanjelickej a.v. cirkvi kulpínskej, sem prišiel na začiatku júna v roku 1832. Tu sa v tom istom roku druhýkrát oženil s Emíliou Géčovou, dcérou farára z Červenky (Crvenka). V Kulpíne sa im narodilo šesť detí: Daniel Viliam, Pavel Emil, Július Gustáv, Samuel Mladen, Mladen Radivoj a Anna Amália. Po smrti druhej manželky (1846) sa Daniel Koléni oženil aj tretíkrát, tentoraz so Zuzanou Frankovou, učiteľskou dcérou z Kysáča a v tomto manželstve sa im v Kulpíne narodili tri deti: Tomáš Jozef, Júlia Vilhelmína a Zuzana Emília.

 

Michal Hasik: Daniel Koléni, portrét

 

Michal Hasik: Daniel Koléni, portrét

 

Hrobka Daniela Koléniho na kulpínskom cintoríne

 

Hrobka Daniela Koléniho na kulpínskom cintoríne

 

Jozef Maliak v knihe „Daniel Kolényi a jeho doba" podrobnejšie uvádza pôvod rodiny a Danielovu mladosť, kde píše, že praded Danielov, Matej Kolényi, hospodáril v Dobrinovej vo zvolenskej stolici; jeho syn Michal zastával už hodnosť cirkevného dozorcu v ev. a. v. cirkvi dobrinovskej. Jeho manželka, Judita Šlosjarik porodila mu syna 28. apr. 1775. Michala, ktorý keď dokončil svoje štúdia, povolaný bol za učiteľa na Myjavu, kde sa oženil s Annou Amáliou Nicolayovou. Ich syn Daniel sa vyškolil za farára a počas svojej 52-ročnej farárskej služby sa trikrát ženil: v prvom manželstve žil 14 rokov, v druhom 6 rokov a v treťom 14 rokov. Jeho synovia pokračovali v stopách svojho otca v národnobuditeľskej práci. Daniel Koléni zohral významnú úlohu v patentálnom zriaďovaní slovenských vojvodinských cirkevných zborov v Báčke a bol i seniorom patentálneho Báčsko-sriemskeho seniorátu.

Seniorská činnosť D. Koléniho bola obmedzená iba na pomerne krátku dobu pre porážku rakúskeho vojska pri Hradci Králové v Česku a následné politické zmeny v Uhorsku. Patent bol úradne zrušený 15. mája 1867 a tým boli zase všetky slovenské a nemecké cirkevné zbory pripojené k maďarským. Uvádza sa to v knihe KULPÍN – dejiny, matrika, rodokmene (Katarína Pucovská – Daniela Marčoková – Ján Hovorka a kolektív, Občianske združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov, Galanta 2025)

Daniel Koléni si v Kulpíne vychoval svojho pomocníka – syna Gustáva Koléniho, ktorý mu v pozdnom veku úradovania v Kulpíne pomáhal a najskôr bol uvádzaný ako „administrátor", neskôr ako „kaplán" (cappelanus) – pomocník farára. Po smrti farára Daniela Koléniho (zomrel 17. 10. 1875) farárske úlohy vykonával Gustáv Koléni. V marci 1876 bol však vo voľbách zvolený za nového kulpínskeho farára Félix Kutlík, ktorý zvíťazil oproti druhému kandidátovi Gustávovi Kolénimu rozdielom len niekoľkých hlasov. Táto voľba znamenala koniec dovtedajšieho priateľstva Gustáva a Félixa. Po voľbách sa F. Kutlík, podľa zachovaného svedectva, ospravedlnil G. Kolénimu za výsledok volieb.

Daniel Koleny v Kulpíne pôsobil v období 1832 – 1875. Jeho ďalší syn, Emil Koléni (1835 – 1915), neskôr hajdušický evanjelický farár a dopisovateľ slovenských novín, autor cestopisov a historických textov, sa narodil pred 190 rokmi a v tomto roku si pripomíname tiež 110 rokov jeho úmrtia.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus