V priestoroch Galérie Domu umenia Punktum Márie Gaškovej v Kysáči dnes slávnostne otvorili samostatnú výstavu olejomalieb akademického maliara Michala Ďurovku s príznačným názvom Ozveny roviny. Program vernisáže, ktorý moderovala Daniela Marčoková, otvorila zakladateľka galérie Mária Gašková, privítaním početného obecenstva a hostí. O výtvarnej tvorbe Michala Ďurovku hovorila profesorka srbského jazyka Mirjana Bjelopetrović, ktorá prečítala text výtvarnej kritičky Ksenije Katanić. Tá vo svojom odbornom posudku zdôrazňuje, že Michal Ďurovka je maliar s „úprimným a autentickým temperamentom", ktorý do svojich diel vkladá „dušu, úprimnosť a nadšenie, obaľujúc ich nimbom lyriky". Ako kolorista neúnavne skúma svetlo a farbu – kľúčové fenomény impresionizmu – a svojou poetickou interpretáciou panónskej roviny vytvára imaginárne krajiny plné jasných, slnečných tónov. Jeho paleta svetlých farieb, ako píše Katanić, „z ktorých vyžaruje jas", robí jeho maliarske cykly výnimočnými v kontexte vojvodinskej výtvarnej scény.
Svoje odborné postrehy k výstave pridal aj výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý výstavu zároveň otvoril. Vo svojom príhovore uviedol:
„Môžeme si postaviť otázku, či tu ide o úplne abstraktný maliarsky prejav, či o asociatívnu krajinomaľbu, alebo o realisticky podanú krajinu so zvýrazneným expresionizmom. Na všetky tri otázky možno odpovedať rovnako – áno. Každý z nás si môže zvoliť, ako bude Michalove obrazy vnímať."
Na záver sa autor výstavy Michal Ďurovka poďakoval všetkým, ktorí prispeli k realizácii výstavy, ako aj všetkým prítomným za účasť a podporu.
Umeleckú atmosféru podujatia umocnila hra na gitare mladého hudobníka Veljka Avramovića z Jazka, žiaka Základnej školy „Milica Stojadinović Srpkinja" vo Vrdniku a Základnej hudobnej školy „Teodor Andrejević Toša".
Michal Ďurovka sa narodil 4. októbra 1972 v Novom Sade. Základnú školu Ľudovíta Štúra ukončil v Kysáči a Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Maliarstvo vyštudoval na Akadémii umení v Novom Sade u profesorov Halila Tikvešu a Jovana Rakidžića. Je členom Zväzu združenia výtvarných umelcov Vojvodiny (SULUV) a Združenia výtvarných umelcov Srbska (ULUS).
Doteraz vystavoval na 33 samostatných a viac než 130 kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Jeho diela sa nachádzajú v galerijných a súkromných zbierkach v Srbsku, Čiernej Hore, Chorvátsku, Slovinsku, na Slovensku, v Nemecku, Rumunsku a vo Švajčiarsku.
Pôsobí ako výtvarný pedagóg v Kysáči, Vrdniku a Báčskom Petrovci. Je nositeľom viacerých ocenení, medzi nimi Plakety Karla Miloslava Lehotského (2019), kolektívneho ocenenia ULUS (2021) a Čestného uznania ÚKVS (2023) za dlhoročnú a kvalitnú výtvarnú tvorbu.
Výstava potrvá do 31. decembra 2025.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)