Domovská

Ivan Slavka: Život je bôľ, je boj...

Keď 21. októbra 1927 do Petrovca prišla bolestivá správa o Ivanovej smrti, plakali všetci.
Ivan Slavka, žiak VIII. triedy gymnázia v Petrovci, podľahol chorobe na liečení v Topoljšici v Slovinsku. Vykrvácal. Nebohý bol neobyčajne nadaný, ideálny mladík, zaujatý za všetko dobré, pekné a šľachetné, výborný herec, pozorný a úctivý k starším, priateľský k mladším a verný druh svojim spolužiakom. Mal obdivuhodný zmysel a pochopenie pre náš národný život a preto jeho strata bolestne sa týka nielen jeho najbližších, ale všetkých, ktorí ho poznali a videli v ňom budúceho vodcu svojho národa. Takúto správu o Ivanovej smrti prinieslo posledné októbrové číslo novín Národná jednota z roku 1927.

 

Rok 1925, šiesta trieda gymnázia (Foto: Múzeum vojvodinských Slovákov, inv. č. 1735)

 

Rok 1925, šiesta trieda gymnázia (Foto: Múzeum vojvodinských Slovákov, inv. č. 1735)

 

Úryvok z besednice Ivana Slavku zverejnenej v Národnej jednote 14. 4. 1927; o pol roka jeho srdce utíchlo

 

Úryvok z besednice Ivana Slavku zverejnenej v Národnej jednote 14. 4. 1927; o pol roka jeho srdce utíchlo

 

Ivan Slavka sa počas gymnaziálnych rokov zapájal tak do školských, ako aj mimoškolských aktivít. Bol činný vo viacerých gymnaziálnych krúžkoch, v sokolskej a skautskej jednotke, bol hercom a pred sebou mal aj úspešnú spisovateľskú kariéru. V gymnaziálnom literárnom krúžku Sládkovič, ktorý v týchto dňoch oslavuje svoju storočnicu, bol aktívny od samotného začiatku. Žiaľ, iba prvé dva roky.

Narodil sa 7. júla 1909 rodičom Samuelovi Slavkovi učiteľovi a Anne, rod. Lačokovej. Materinskej lásky si však veľa neužil. Matka čoskoro zomrela a keď mal synček 4 roky, otec sa druhýkrát oženil s Adelou Beníkovou. Ukrátený o šťastné útle detstvo, Ivan si ho v myšlienkach vytváral. Už ako 17-ročný pravidelne zverejňoval svoje texty v Národnej jednote a článok Pltníkove spomienky – rozjímanie; bôľno-radostné spomienky na útle detstvo a na zosnulú matku venoval členom samovzdelávacieho združenia Sládkovič, v ktorom píše:

„V prúde dravých vĺn žitia, medzi milionami životov letím i ja, sťa nepatrný atóm, súc zachytený ich dravým vírom, ktorý ma zmieta sem-tam, sťa nepatrnú hračku... Som mladušký, nezkúsený pltník, súc obdarený mladistvou plťou života, kormidlom večných nádejí, túžieb... Letím prúdom rieky, by sa boril s jej dravosťou zatiaľ, až – nezmiznem v hlbinách Večnosti... Letím, – letím spešne vpred, vždy ďalej a ďalej do neznámych končín môjho žitia. A akordy Času: minút, – mesiacov, – rokov verne i mňa sprevádzajú, by zaznamenali mi beh môjho žitia. Letím do neznámych končín... Vôkol mňa hučia dravé vírivé vlny, spievajú svoju večnú pieseň:
Život je boj...
život je bôľ...
my ťa ním zmietame
sťa hračku...
Stoj,
pevne na mladistvej plti,
bys´ nevklznul
do víru smrti;
dravých vĺn...
Stoj pevne ...
Stoj!
– – – – – – – – –
Život je bôľ, je boj..."

Napriek veľkému boju dravé víry smrti Ivana čoskoro pohltili... prehral životný boj.

Krátko po oslávení 18. narodenín začal ho trápiť ťažký, suchý kašeľ. Diagnóza nebola posmeľujúca, no otec sa nevzdával a zúfalo bojoval o synovu záchranu. Vyhľadal najvýznamnejšieho ftizeológa – chirurga v Kráľovstve Juhoslávie. Bol ním Dr. Vasa Savić, v medzivojnovom období najväčšia autorita v Juhoslávii medzi anti-tuberkulóznymi lekármi, tvorca a vedúci sanatória v Topolšici, v Slovinsku. Po neho prísť nebolo vonkoncom ľahko, no otcovi pomáhali všetci, čo mali známosti v lekárskych kruhoch. Nová nádej sa zrodila, keď sa im podarilo vybaviť hospitalizáciu a ťažko chorého mladíka odviezli do sanatória v Topolšici.

Ivan Slavka bol obľúbený nielen medzi rovesníkmi. Aj profesori na gymnáziu si ho obľúbili a Michal Kellenberger, správca Ľudovej školy a člen gymnaziálneho kuratória, mu venoval báseň, ktorú zverejnil v Národnej jednote a pomenoval ju Na pamiatku Ivanovi Slavkovi. Uvádzame úryvok.

Srdce predtým tak vrelé
Tvoje všetkých hrialo;
hľa už leží – studené:
Za nás biť prestalo.

Duša Tvoja bujará,
plná pekných plánov;
k Bohu sa už pobrala:
my túžime za ňou.

Spi Ivanko...tíško spi,
v Tvojom lôžku novom;
snívaj o nás krásne sny:
s Bohom brat náš! S Bohom.

Úryvok z knihy Kataríny Pucovskej Cez prizmu petrovského gymnázia (Portál www.kulpin.net, Kulpín a Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec, 2024)

 

 

 

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus