Najnovšie, už 41. číslo zborníka Slováci v zahraničí, ktoré vydala Matica slovenská v rámci edície Vedecké zborníky, opäť potvrdzuje svoje stabilné miesto medzi publikáciami mapujúcimi život, dejiny a kultúrne dedičstvo Slovákov žijúcich mimo územia Slovenskej republiky. Na 192 stranách prináša pestrú paletu štúdií, materiálov, prameňov, spomienok a recenzií, ktoré odrážajú bohatstvo, kontinuitu a dynamiku krajanského sveta. Zostavovateľkou a šéfredaktorkou zborníka je Ing. Katarína Koňariková, PhD., ktorá v úvodnom editoriáli vyzdvihuje poslanie tejto publikácie: dokumentovať príbehy slovenských komunít v zahraničí a otvárať nové pohľady na ich vývoj, identitu a hodnoty. Už samotný výber príspevkov svedčí o odbornej i tematickej rozmanitosti. Historické štúdie, etnologické sondy, kultúrne reflexie i osobné spomienky vytvárajú viacvrstvový obraz slovenského exilu, dolnozemských i stredoeurópskych osád.
Z úvodných štúdií zaujme príspevok Jána Babiaka (Srbsko) 120 rokov prvej javiskovej obmeny Slovákov v Kulpíne (I.), ktorý približuje počiatky ochotníckych spolkov na Dolnej zemi ešte v čase habsburskej monarchie. Na sociologický a hodnotový rozmer mládeže sa zameriavajú Mária Ďurkovská a Lucia Heldáková (Slovensko) v príspevku Etnické hodnoty adolescentov v zrkadle času, pričom ponúkajú cenné komparácie medzi rokmi 2010 a 2024.
Silnú historicko-etnografickú dimenziu prináša text Miroslava Kmeťa (Slovensko), venovaný každodennosti dolnozemských Slovákov v meniacich sa podmienkach komunizmu, ako aj štúdia Kristíny Estery Szudovej (Maďarsko) Listy z frontu, ktorá zverejňuje autentické svedectvá slovenských evanjelických učiteľov z prvej svetovej vojny.
Pavol Beňo (Maďarsko) v texte Iba tie milióny dažďových kvapiek píše o udalosti, ktorá sa odohrala v jeseni 1944 v obci Pitvaros a Csanádalberti a ktorá zostáva akýmsi „temným miestom" slovensko-maďarských vzťahov.
Zborník však nezostáva iba pri akademickom výskume – v sekcii Materiály a pramene čitateľ nájde množstvo cenných dokumentačných príspevkov. Ján Jančovic (Slovensko) prináša čriepky z histórie a prítomnosti Padiny, najslovenskejšej dediny vo Vojvodine, zatiaľ čo Ľubomír Kmeť (Slovensko) upozorňuje na význam matrík ako genealogických a historických pamiatok.
Ján Kišgeci a Katarína Pucovská (Srbsko) píšu o Pamätníkoch kukurice Martina Jonáša. Ide o referát z vlaňajšej Medzinárodnej konferencie k stému výročiu narodenia Martina Jonáša, usporiadanej v Kovačici.
Osobitnú pozornosť si zasluhujú texty, ktoré sa viažu k výročiam významných osobností: Katarína Koňariková (Bulharsko) pripomína si generála Jána Ambruša a Samuel Jovankovič zo Spolku Slovákov z Juhoslávie akademika Andreja Mráza, ktorý bol jednou z kľúčových postáv povojnovej slovenskej inteligencie v Juhoslávii. Katarína Pucovská reflektuje storočnicu narodenia Ivana Majeru i Martina Jonáša, pričom druhú storočnicu dopĺňa i text Pavla Babku (Srbsko) o význame kovačickej insitnej maľby pre slovenskú kultúru.
Záver zborníka dotvára medailónik Vladimíra Skalského venovaný zosnulému veľkému znalcovi slovenského sveta Stanislavovi Bajaníkovi.
Na obálke zborníka sa nachádza reprodukcia olejomaľby Tri nevesty na bicykli od Zuzany Vereskej, kovačickej insitnej maliarky – symbolicky spájajúca motív tradície, pohybu a ženského tvorivého sveta, ktorý korešponduje s duchom celej publikácie.
Zborník Slováci v zahraničí 41 je teda vyváženým spojením vedeckosti a čitateľskej prístupnosti. Každý príspevok prináša nový pohľad na formovanie slovenských komunít mimo domoviny a spoločne vytvára celistvý obraz o premenách identity, kultúry a pamäti Slovákov v diaspóre. Matica slovenská touto publikáciou uchováva, analyzuje a popularizuje slovenské kultúrne dedičstvo za hranicami vlasti.
"Tento zborník je nielen zrkadlom histórie, ale aj výzvou k uvažovaniu o tom, aký bude ďalší vývoj našich krajanských komunít v súčasnom globalizovanom svete. Sme hrdí na naše dedičstvo, ale zároveň sme zodpovední za jeho uchovanie a prenos na ďalšie generácie," uviedla Katarína Koňariková v editoriáli.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)