Domovská

Matica medzi politikou a prežitím

Na dnešnej tlačovke v Báčskom Petrovci predseda Matice slovenskej v Srbsku (MSS) Juraj Červenák pomenoval veci priamo a otvorene hovoril o problémoch, ktoré za takmer päť mesiacov vo funkcii spoznal. Popri potrebe obnovy štatútu Matice a zintenzívnenia spolupráce s lokálnymi samosprávami a štátnymi orgánmi, sa dotkol aj tej najcitlivejšej témy – financovania. Zdôraznil, že Matica slovenská je inštitúciou Slovákov v Srbsku, a nie politickou organizáciou. „Politiku chcem dostať mimo Matice," povedal. No zároveň priznal, že práve politika sa stala prekážkou, pre ktorú sa mnohé dvere pre neho zatvárajú. Žiadosti o stretnutia s predstaviteľmi štátu ostávajú bez odpovede. „Nepotrebujem plat, žiadam pre Maticu," podčiarkuje Červenák – a v tejto jednoduchej vete rezonuje aj odhodlanie, aj dôstojnosť, ale aj zúfalstvo. Niektorí by mohli namietať, že ide predsa „len" o peniaze. No v skutočnosti ide o niečo omnoho hlbšie – o uznanie existencie slovenskej inštitúcie, ktorá je základom kultúrnej identity menšiny. Ak štát nevidí potrebu podporovať Maticu, ktorá stáročie pestuje slovenské slovo, kultúru a vedomie, potom sa otázka netýka iba rozpočtu, ale aj postoja k menšinám samotným.

 

Matica medzi politikou a prežitím

 

Predseda Červenák opakovane zdôrazňoval, že Slováci by sa museli navzájom podporovať – bez ohľadu na politické alebo osobné rozdiely. Lebo ak sa budeme trieštiť, riskujeme, že sa rozplynieme. Musíme spoločne bojovať, bez ohľadu na to či sme pozícia alebo opozícia, či sme členovia Matice, alebo nie sme členovia Matice. „A Matica slovenská má byť v službe slovenského národa."

S tým však štátna exekutíva pravdepodobne nesúhlasí. Lebo, dvakrát písal žiadosť o prijatie u predsedníčky výkonnej rady Vojvodiny pani Maje Gojkovićovej, nič sa neudialo. Bol u menšinového ministra vo vláde Srbska Demu Berišu, ten ho síce po incidente na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci ( https://www.kulpin.net/o-nas/22-aktuality/aktuality/12708-od-tankov-k-blokadam-petrovec-1995-vs-2025) prijal, ale téma rozhovoru sa mala týkať zmierenia Slovákov v Petrovci. „Ale, veď sme sa my Slováci nepovadili! A ten incident nebol ani slovensko-srbský, to bol incident politického rázu", zdôraznil Červenák podčiarkujúc, že táto téma rozhovoru nemohla teda byť akceptovaná. A dodal, že škoda paliva, ktoré strovil na cestu do Belehradu.

Využil však príležitosť tam odísť, keďže počas otvárania Slovenských národných slávností od spomenutého ministra dostal sľúb, že sa niečo bude môcť riešiť a že niečo podnikne ohľadom finančných problémov fungovania MSS. „Nepotrebovali by sme veľkú sumu, bolo by nám potrebné okolo 50.000 €." V Belehrade však dostal už odpoveď, že je na nesprávnej adrese. Na ňu reagoval poznámkou: ako je to možné, že pre Maticu srbskú peniaze sú a pre Maticu slovenskú nieto. Podľa Červenáka bol to „nepríjemný rozhovor o ničom". Jeho žiadosti o prijatie u predsedu vlády Srbska Đuru Macuta zostali tiež bez odpovedí. S ním sa predsa stretol, a to na recepcii na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade. Využil aj tú príležitosť, no aj táto snaha bola márna. Premiér mu odpovedal, že nevie kto by mal riešiť finančný problém Matice slovenskej, navrhol aby šiel za ministrom Berišom. Keď mu odpovedal, že tam už bol, tiež dostal odpoveď, že nevie, kde by sa ďalej mal hlásiť. Márne predseda Červenák zdôrazňoval, že by nám predsa štát musel pomôcť, veď aj my sme občanmi Srbska. Premiér reagoval iba slovami: Budeme sa počuť. Aj na tom všetko zostalo.

Petrovec 1995 a Petrovec 2025 – dejiny sa opakujú, len kulisy sa menia. Vtedy išlo o prežitie v čase vojenského chaosu, dnes o prežitie v čase administratívneho nezáujmu a straníckeho vplyvu. A možno je práve tento druhý boj ťažší, lebo neprichádza s hlukom, ale potichu – cez odmietnuté žiadosti, nezdvihnuté telefóny a prázdne sľuby.

„Musíme vydržať, musíme sa o všetkom rozprávať," povedal predseda Matice. Musíme sa aj podporovať. Lebo ak stratíme inštitúcie, potom už zostanú len spomienky. A tie samy o sebe nestačia. Tie nás tuná neudržia.

Matica slovenská v Srbsku bola a je symbolom identity, mostom medzi Srbskom a Slovenskom, živým svedectvom o tom, že menšina môže byť aktívnou súčasťou štátu. Ak však tento most prestane byť udržiavaný, ak sa pod ním hromadí nezáujem, riskujeme, že sa raz prepadne – a s ním aj časť nášho kultúrneho bytia.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus