Ján Častven sa narodil pred 135 rokmi 26. októbra 1890 v Petrovci v gazdovskej poľnohospodárskej rodine. Zostal verný rodinnej tradícii. V pevnej väzbe s pôdou usilovne sa o ňu staral, pričom majetok ešte viac zveľadil. Rodina Častvenovcov v Petrovci na Širokej ulici vybudovala rozľahlé rodinné sídlo pozostávajúce zo štyroch spojených domov. Vlastnili aj približne 40 jutár pôdy a salaš v silbašskom chotári. Salaš bol v tom čase symbolom gazdovstva a bol neodmysliteľnou súčasťou každej gazdovskej poľnohospodárskej domácnosti. Bola to akoby letná rezidencia, či chalupa, kde počas poľných prác gazdovia aj bývali, aby boli bližšie k svojej pôde a aby nestrácali drahocenný čas na odchod do poľa a príchod domov. V zime sa obyčajne majitelia sťahovali do dediny a na salaši zostávali iba sluhovia.
Foto: archív Anny Čúsovej
Spojené Častvenove domy v dnešnej ulici Juhoslovanskej ľudovej armády
Ján Častven bol ženatý s Katarínou, rod. Kráľovskou, s ktorou mal tri deti – syna Jána a dcéry Katarínu a Zuzanu. Hlava rodiny sa načas postarala o vlastníctvo. Väčšiu časť majetku rodičia ešte za života rozdelili medzi deti, čím sa vyhli povojnovému znárodneniu agrárnou reformou. Agrárna reforma v Juhoslávii bol komplexný zákon zavedený v období medzi dvoma svetovými vojnami s cieľom „rozdeliť" pôdu od veľkých vlastníkov pôdy chudobným roľníkom v novovytvorenom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Touto povojnovou pozemkovou reformou Častvenovcom odňali iba menšiu časť pôdy, ktorá presahovala povolený limit 17 katastrálnych jutár.
Aj po druhej svetovej vojne si Ján Častven udržal vplyv v poľnohospodárskej oblasti, vďaka čomu bol zvolený do vedenia novovzniknutého poľnohospodárskeho družstva (zemzadruga), čo svedčilo o jeho schopnosti a odborných znalostiach. Okrem toho pôsobil 20 rokov vo vedení Červeného kríža, kde niekoľko mandátov zastával aj funkciu predsedu, čím preukázal svoje humanitárne cítenie. Počas 14 rokov vykonával aj funkciu cirkevného pokladníka, čo bolo dôkazom jeho schopnosti hospodáriť s financiami. Za jeho dlhoročnú prácu ho Červený kríž Báčskeho Petrovca vymenoval za čestného predsedu a Republikový výbor Červeného kríža Srbska ho vyznamenal diplomom a zlatou medailou.
Ján Častven sa dožil 81 rokov. Zomrel 7. decembra 1971 v Petrovci, kde je aj pochovaný.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)